dnes je 12.5.2021

Input:

Vymáhanie pohľadávok mimosúdnou cestou - mediácia a rozhodcovské konanie

4.3.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.4.3 Vymáhanie pohľadávok mimosúdnou cestou - mediácia a rozhodcovské konanie

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Mediačné konanie

Spôsoby riešenie sporov z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov

Na riešenie majetkových sporov z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov prichádzajú podľa platnej právnej úpravy do úvahy viaceré riešenia, ktoré môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín:

  1. uzavretie zmieru – po priamom rokovaní zmluvných strán s cieľom vyriešiť spor dohodou;
  2. mediácia – sprostredkovanie rokovania o vyriešení sporu treťou osobou, ktoré je v súčasnosti regulované osobitným zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii, v znení neskorších predpisov;
  3. súdne rozhodnutie sporu – štandardný spôsob riešenia sporu na príslušnom súde;
  4. rozhodcovské konanie – rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcovským súdom.

Vyriešenie sporu formou uzavretia zmieru, resp. dohody o urovnaní (pokonávky), za predpokladu, že nie je schválené súdom, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, tzn. uzavretím takejto dohody neprestáva plynúť premlčacia doba a ak dohoda nie je naplnená, môže sa veriteľ domáhať plnenia súdnou (alebo inou) cestou, pričom by mal svoj nárok uplatniť v premlčacej dobe (základná všeobecná premlčacia doba v obchodných záväzkových vzťahoch je štvorročná a plynie odo dňa, keď mohlo byť právo na súde uplatnené po prvýkrát, tzn. predovšetkým v deň po splatnosti záväzku). V prípade, ak zmluvné strany požiadajú o schválenie zmieru súd (tzv. prétorský zmier), súd vydá uznesenie, ktorým zmier schváli a toto právoplatné a vykonateľné uznesenie sa stáva exekučným titulom.

Mediačné konanie

Mediáciu by sme mohli charakterizovať ako vyššiu formu zmierovania, resp. ako asistované zmierovacie konanie. V súčasnosti je regulovaná osobitným zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

Mediácia je definovaná ako mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Mediátorom nemôže byť ktokoľvek. Mediátorom je fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. Zoznam mediátorov a mediačných centier je uvedený na www.justice.gov.sk.

Zmluvné strany môžu pri vzniku obchodného záväzkového vzťahu alebo v priebehu jeho trvania uzavrieť dohodu o riešení sporu mediáciou, v ktorej dohodnú, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu, sa pokúsia vyriešiť mediáciou. Dohoda, pokiaľ obsahuje určité a zrozumiteľné dojednanie zmluvných strán o spôsobe riešenia sporu, môže byť súčasťou zmluvy. Ak je následne zmluva, ktorá je predmetom sporu v mediácii neplatná, dohoda o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, je neplatná len, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje aj na túto dohodu. To znamená, že platnosť dohody o riešení sporu mediáciou sa posudzuje samostatne a nezávisle na platnosti zmluvy, ktorá je predmetom sporu v mediácii. Taktiež platí, že ak osoba zúčastnená na mediácii odstúpi od zmluvy, ktorá je predmetom sporu v mediácii, odstúpenie sa netýka dohody o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, ak sa osoby zúčastnené na mediácii nedohodnú inak.

Výhody mediácie:

  • poskytuje pomoc stranám, aby sa samy dohodli na riešení sporu;

  • dá sa použiť kedykoľvek – pred súdnym sporom alebo arbitrážou alebo súčasne s nimi;

  • nemá žiadny účinok na postavenie strán v súdnom spore alebo arbitráži, ak neuspejú pri urovnaní sporu;

  • je rýchla, neformálna a relatívne lacná z hľadiska uskutočnenia;

  • je dôverná.

Začiatok mediácie – dohoda o začatí mediácie

Pre začatie mediačného konania podľa zákona o mediácii je nevyhnutné kvalifikované uzavretie dohody o začatí mediácie. To znamená, že dohoda musí spĺňať zákonom požadované náležitosti, a to:

  • jej účastníkmi musia byť sporové strany – tzn. osoby zúčastnené na mediácii – fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú v spore týkajúcom sa zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu s inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou

  • musí obsahovať dohodu osôb zúčastnených na mediácii s mediátorom o mediácii konkrétneho sporu

  • dohoda musí mať písomnú formu

  • pravosť podpisov osôb zúčastnených na mediácii alebo ich zástupcov musí byť úradne osvedčená

V prípade, ak je písomne uzatvorená dohoda o začatí mediácie, sú splnené podmienky na zahájenie mediačného konania, ktoré začína uložením dohody o začatí mediácie uzavretej osobami zúčastnenými na mediácii alebo zástupcami konajúcimi v rozsahu svojho oprávnenia konať za zastúpeného a mediátorom v Notárskom centrálnom registri listín.

Uloženie dohody o začatí mediácie v registri listín má pre nároky, ktoré budú v mediácii riešené významné účinky, keďže pre plynutie premlčacej lehoty, resp. prekluzívnej lehoty a zánik práva, má toto uloženie rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. To znamená, že uložením dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín prestáva plynúť premlčacia doba.


Mediátor sa môže s osobami zúčastnenými na mediácii písomne dohodnúť, že požiada o uloženie dohody o začatí mediácie v registri listín. V takom prípade mediátor bezodkladne požiada o jej uloženie a zodpovedá za škodu spôsobenú oneskoreným podaním žiadosti o uloženie dohody o začatí mediácie, ibaže preukáže, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou.

Notár vydá osvedčený odpis dohody o začatí mediácie uloženej v Notárskom centrálnom registri listín aj súdu na účely súdneho konania, ktorý môže následne v konaní posudzovať najmä plynutie premlčania alebo preklúzie.

Uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín má významný vplyv i na posudzovanie sporov s cudzím prvkom – ak sa vedie súdne konanie alebo rozhodcovské konanie, ktorému predchádzala mediácia v členskom štáte, plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt počas mediácie sa posudzuje podľa práva štátu, v ktorom sa mediácia vykonávala.

Koniec mediácie

Cieľom mediácie je uzavretie dohody o mediácii, ktorej obsahom je dohoda strán zúčastnených na mediácii o predmete ich sporu. Zákon jednoznačne označuje moment, kedy sa mediácia považuje za ukončenú, a to aj v prípade jej neúspešného priebehu. Tento moment je právne významný predovšetkým z dôvodu, že opätovne začína plynúť premlčacia doba.

Mediácia sa končí:

  • dňom uzatvorenia dohody, ktorá je výsledkom mediácie,

  • dňom písomného vyhlásenia mediátora po konzultácií s osobami zúčastnenými na mediácii, že mediácia nebude pokračovať,

  • dňom doručenia písomného vyhlásenia osoby zúčastnenej na mediácii adresovaného mediátorovi, že mediácia je skončená, alebo

  • dňom doručenia písomného vyhlásenia jednej z osôb zúčastnených na mediácii adresovaného druhej osobe zúčastnenej na mediácii mediátorovi, že mediácia je skončená.

Z uvedeného vyplýva, že strany zúčastnené na mediácii môžu z vlastnej vôle ukončiť mediačné konanie viacerými spôsobmi, a to doručením jednostranného vyhlásenia mediátorovi, že mediácia je skončená alebo doručením písomného vyhlásenia doručeného mediátorovi a zároveň osobe zúčastnenej na mediácii, že mediácia je skončená.

Dohoda o mediácii – úspešný výsledok mediačného konania.

V prípade, že je mediácia úspešná, uzavrú osoby zúčastnené na mediácii dohodu, ktorá vznikla ako výsledok mediácie a ktorá je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Dohoda o mediácii musí mať písomnú formu.

Na základe dohody o mediácii môže oprávnený priamo podať návrh na vykonanie exekúcie, a to za predpokladu, že je táto dohoda

  1. spísaná vo forme notárskej zápisnice,
  2. schválená ako zmier pred súdom alebo rozhodcovským orgánom.

Záver k mediačnému konaniu

Mediácia je vhodným spôsobom riešenia majetkových sporov a sporov vznikajúcich z obchodného styku, keďže môže viesť k rýchlemu a lacnejšiemu vyriešeniu veci. Nemožno konštatovať, že s mediáciou nie sú spojené vysoké náklady, keďže osoby zúčastnené ne mediácii sú povinné uhradiť odmenu mediátorovi a v prípade, ak je dohoda o mediácii spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schvaľovaná ako zmier pred súdom/rozhodcovským súdom, sú povinné zaplatiť poplatok notárovi, resp. súdny poplatok. V tomto kontexte je potrebné ale upozorniť na časové výhody mediačného konania.

V mediačnom konaní alebo vo fáze pred jeho začatím uzatvárajú zúčastnené osoby viacero dohôd, ktoré nemožno zamieňať:

  • dohodu o riešení sporu mediáciou – jej obsahom je dohoda zúčastnených strán o tom, že spor medzi nimi bude v budúcnosti riešený v mediačnom konaní – táto písomná dohoda môže byť súčasťou zmluvy, na základe ktorej vzniká záväzok, ktorý sa bude v mediácii riešiť; táto dohoda môže byť nahradená priamo uzavretím dohody o začatí mediácie

  • dohoda o začatí mediácie – dohoda zúčastnených strán a mediátora o tom, že spor sa začína riešiť v mediačnom konaní – musí mať písomnú formu a musí byť uložená v Notárskom centrálnom registri listín

  • dohoda o mediácii – výsledok mediácie, ktorý je vykonateľným exekučným titulom za predpokladu, že je spísaný vo forme notárskej zápisnice alebo je schválený súdom vo forme zmieru

Rozhodcovské konanie

Rozhodcovské konanie je plnohodnotnou substitúciou súdneho riešenia majetkových sporov. Zákon predpokladá jeho uplatnenie v širokom rozsahu a uvádza spory, ktoré nemôžu byť riešené v rozhodcovskom konaní.

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:

a. o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam – t.j. najmä tzv. určovacie spory (napr. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a pod.),

b. o osobnom stave (napr. o rozvode),

c. súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí (spory vyplývajúce z exekučného konania),

d. ktoré vzniknú v priebehu konkurzného/vyrovnacieho/reštrukturalizačného konania.

V zásade platí, že v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Treba však uviesť, že prípade, ak jednou zo stranou v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľ spor sa môže od roku 2015 rozhodovať len v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred osobitne kreovanými spotrebiteľskými rozhodcovskými súdmi za podmienok uvedených v zákone č. 335/2014 Z. z..

Rozhodcovské konanie možno začať i počas prebiehajúceho súdneho konania, a to za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Ak je spor už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím.

Rozhodcovskému konaniu dokonca neodporuje ani to, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá.

Rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka

Začatie rozhodcovského konania je podmienené existenciou rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.


Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Na priebeh rozhodcovského konania má vplyv aj postup uvedený v štatúte rozhodcovského súdu alebo inom dokumente, v ktorých sa upravujú pravidlá rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom. Strana by sa s týmito pravidlami mala oboznámiť. Niektoré rozhodcovské súdy rozhodujú len v písomnom konaní. Strana však môže požiadať, že trvá na ústnom prerokovaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

Ustanovenie rozhodcu

Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

  1. pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
  2. pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
  3. pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

Rozhodcom sa môže stať v zásade každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná. Kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.

Účastníci rozhodcovskej zmluvy sa môžu dohodnúť, že ich spor prejedná rozhodcovský súd. Rozhodcovským súdom sa na účely rozhodcovského konania rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov; ich počet však musí byť nepárny. Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia.

Rozhodcovský súd má spravidla zoznam rozhodcov, z ktorého si strany môžu vybrať rozhodcu. Strany sa však môžu dohodnúť aj na rozhodcovi, ktorý nie je v tomto zozname rozhodcov zapísaný. Spotrebiteľský rozhodcovský súd musí mať zoznam rozhodcov schválený a registrovaný na Ministerstve spravodlivosti.


Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdiť. Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. Oslovený rozhodca by nemal prijať funkciu rozhodcu, ak je v nejakom vzťahu s niektorým účastníkom konania.

Začatie rozhodcovského konania

Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie sa v určitom spore začína,

  1. ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou,
  2. ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,
  3. ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi,
  4. ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd.

Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania, t. j. žalobu = žalobný návrh. Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.


Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd – premlčacia doba prestáva plynúť. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk.

Náležitosti žaloby a žalobná odpoveď

Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje

  1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
  2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
  3. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
  4. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
  5. návrh vo veci samej,
  6. podpis žalobcu.

K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu o prijatí funkcie rozhodcu, ak už bol ustanovený, a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera.

V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania.

Rozhodcovské rozhodnutie

V spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách.

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve v obchodnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného tuzemskými kolíznymi normami (zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).

Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd môže obchodnoprávny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

Spôsob rozhodovania rozhodcov

V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom