dnes je 26.2.2020
Input:

Následky porušenia zmluvných záväzkov

17.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.3.1 Následky porušenia zmluvných záväzkov

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Obchodný zákonník obsahuje samostatnú a komplexnú úpravu porušenia zmluvných povinností dohodnutých účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, ako i zákonných následkov tohto porušenia. V tejto súvislosti samostatne upravuje inštitúty omeškania dlžníka, omeškania veriteľa a náhrady škody, ako i niektoré zabezpečovacie inštitúty.


V zásade je potrebné rozlišovať nesplnenie záväzku spočívajúceho v peňažnom plnení a záväzku spočívajúceho v nepeňažnom plnení. Taktiež je nutné rozlišovať následky porušenia záväzkov, ktoré vyplývajú priamo zo zákona a ich nastúpenie nezávisí od vôle účastníkov zmluvného vzťahu, a následky, ktoré boli účastníkmi autonómne zmluvne dohodnuté a ktoré sa aktivizujú len v prípade dohody zmluvných strán. Omeškanie a jeho právny význam – kedy je dlžník v omeškaní?

Pre posúdenie následkov porušenia zmluvných povinností je nevyhnutné identifikovať stav, ktorý možno považovať za defektný a môže byť definovaný ako porušenie zmluvnej povinnosti. Ak si účastník zmluvného vzťahu riadne a včas nesplní svoj záväzok, je v stave omeškania a zákon ho nehľadiac na jeho zmluvný status v súvislosti s omeškaním označuje ako dlžníka. Za riadne plnenie možno považovať plnenie bez faktických a právnych chýb , ako i plnenie záväzku na určenom mieste. Omeškanie dlžníka pretrváva až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.


Omeškanie dlžníka nenastáva v prípade, ak dlžník nemôže plniť svoj záväzok z dôvodu na strane veriteľa, t. j. v dôsledku tzv. omeškania veriteľa (veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok).

V zásade platí, že pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku. Zákonným dôsledkom omeškania je možnosť veriteľa požadovať od dlžníka náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s omeškaním dlžníka vznikla. Možnosť odstúpiť od zmluvy má však veriteľ iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

Zákon sankcionuje dlžníka, ktorý je v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ktorý nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prenesením nebezpečenstva škody na veci na neho (na dlžníka), a to po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje povinnosti (za predpokladu, že toto nebezpečenstvo neznášal už predtým).


Škodou na veci sa rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie nehľadiac na to, z akých príčin k nim došlo.

Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu inej škody (napr. ušlého zisku) tým nie je dotknutý.

Omeškanie s plnením peňažného záväzku

Osobitné zákonné následky má omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti peňažného záväzku pristupuje k povinnosti zaplatiť istinu pohľadávky i povinnosť zaplatiť veriteľovi i jej príslušenstvo reprezentované predovšetkým úrokmi z omeškania.


Z uvedeného je zrejmé, že je nevyhnutné, aby zmluvné strany jednoznačne vedeli určiť moment splatnosti pohľadávky. Skutočnosť, kedy sa pohľadávka stáva splatnou a odkedy je dlžník v omeškaní, by mala jednoznačne určovať zmluva.

Splatnosť možno určiť presným dňom, prípadne ho viazať na určitú právnu skutočnosť.


V niektorých zmluvách sa možno stretnúť s tým, že k dohodnutej dobe plnenia sa dohodne ešte zvláštna lehota označovaná ako respiro (napr. odplata je splatná do 31. 12. 2018 s tridsaťdňovým respirom). Potom platí, že dlžník plní včas, pokiaľ svoj záväzok splní v dohodnutej lehote plnenia vrátane stanoveného respira. Ak plní v týchto prípadoch dlžník už po uplynutí dohodnutej doby, ale ešte v rámci respira, nemožno hovoriť o dlžníkovom omeškaní.

V prípadoch, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.


Presné určenie času na plnenie je dôležité takisto pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou za to, že si jedna strana bez súhlasu zmluvného partnera (veriteľa) čerpá na jeho úkor úver, ktorý nebol vopred dohodnutý.

Z tohto dôvodu vzniká veriteľovi nárok na úrok z omeškania podporne priamo zo zákona (§ 369 ods. 1 ObchZ) a dá sa použiť len pri omeškaní dlžníka s platením peňažnej pohľadávky. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 21/2013 Z. z. (nariadenie vlády) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa ods. 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa ods. 3 Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.


Právna úprava úrokov z omeškania platná do 1. 2. 2004 bola dôsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a rady 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do slovenského právneho poriadku. V zmysle uvedeného platilo, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použila počas celého tohto polroka. Táto úprava však v praxi spôsobovala rôznorodé problémy, ktoré mali pôvod v rozdielnej interpretácii tohto ustanovenia. Vyčíslovanie úrokov z omeškania bolo veľmi prácne a spracúvanie žalôb bolo komplikované, keďže v prípade, ak zmluvné strany v zmluve osobitne nedohodli úrok z omeškania, museli byť pri jeho určení zohľadnené zmeny výšky úrokov z omeškania za celé obdobie od vzniku omeškania.

Platná právna úprava je jednoduchšia a prehľadnejšia. Treba rozlišovať výpočet úrokov z omeškania z obchodnoprávnych vzťahov a z občianskoprávnych vzťahov.


Výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych a spotrebiteľských vzťahoch upravuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. V zmysle ust. § 3 citovaného nariadenia platí, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nový režim určenia úrokov z omeškania

Zákon novým spôsobom upravuje i režim výpočtu úrokov z omeškania v spotrebiteľských vzťahoch. Platí, že v prípade, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. To znamená, že i v prípadoch, ak dlžník v právnom postavení spotrebiteľa uzavrel zmluvu, v ktorej je dohodnutý režim Obchodného zákonníka (tzv. opcia obchodného zákonníka), bude sa výška úrokov z omeškania spravovať nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.


Účelom tejto právnej úpravy je eliminovať v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia o neprimeranej výške úrokov z omeškania, ktorými boli spotrebitelia v praxi často zaťažení.

Táto úprava sa aplikuje len na právne vzťahy, z ktorých vzniklo omeškanie a ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. po 15. 1. 2009. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa v súvislosti s omeškaním zo vzťahov pred nadobudnutím účinnosti zákona, je možná aplikácia § 53 OZ (právne následky neprimeraných sankcií ako neprimeranej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách).

Výšku úrokov z omeškania v obchodne záväzkových vzťahov následne upravilo nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., ktoré bolo nahradené nariadením vlády č. 303/2017 Z. z. Od 1. 1. 2015 platí výška úroku z omeškania podľa § 1 ods. 1 tak, že k sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, táto sadzba platí počas celého kalendárneho polroka omeškania.

Podľa § 1 ods. 2 môže veriteľ namiesto úroku podľa odseku jeden požadovať úroky v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. V súčasnej dobe je základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00%.

Okrem úroku z omeškania vzniká veriteľovi právo požadovať paušálnu sadzbu 40,- € za vymáhanie pohľadávok. Platí to za každú jednotlivú pohľadávku. Treba uviesť, že úroky z omeškania a paušálna sadzba za vymáhanie pohľadávok sa započítava na vzniknutý nárok na náhradu škody.

Splatnosť úrokov z omeškania

Dôležitým prvkom v platnej právnej úprave je i zakotvenie splatnosti úrokov z omeškania v prípade, ak čas plnenia peňažného záväzku nie je určený v zmluve. Pokiaľ je čas plnenia stanovený v zmluve, uplatní sa všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa úroky z omeškania stanú splatnými spolu s istinou. Ak však v zmluve deň splatnosti úrokov z omeškania určený nie je, zákon podporne zakotvuje 4 dispozitívne zásady. Podľa uvedenej úpravy, ak deň alebo lehota na splnenie peň. záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od:

1. doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom – ide predovšetkým o faktúry a výzvy na úhradu,

2. odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

3. odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,

4. dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo