dnes je 23.4.2021

Input:

Možnosti predchádzania vzniku nevymožiteľných pohľadávok - správna konštrukcia zabezpečenia pohľadávok

3.3.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.4.2 Možnosti predchádzania vzniku nevymožiteľných pohľadávok - správna konštrukcia zabezpečenia pohľadávok

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Dosiahnutie riadneho a včasného plnenia záväzkov je podmienkou vytvorenia zdravého podnikateľského prostredia.


Neplnenie záväzkov druhou zmluvnou stranou môže spôsobiť druhotnú platobnú neschopnosť a môže mať fatálne následky pre ďalší výkon podnikateľskej činnosti. Situácie, keď sa pohľadávka z obchodného styku stane nevymožiteľnou, sú veľmi bežné, a preto je potrebné venovať pozornosť prevencii a snažiť sa zabezpečiť plnenie vhodnou konštrukciou zabezpečenia pohľadávok.

Pri uzatváraní zmlúv je preto potrebné vybrať taký spôsob zabezpečenia záväzkov, ktorý v prípade defektov jednak nahradí ujmu spôsobenú omeškaným alebo vadným plnením zmluvného partnera a jednak zjednoduší vymoženie splnenia záväzku.

Okrem zabezpečovacím prostriedkov, ktoré vyplývajú z hmotného práva, je pre veriteľa veľmi vhodným prostriedkom i typický inštitút procesného práva – exekučná notárska zápisnica.

Exekučná notárska zápisnica

V prípade, ak účastník zmluvy, ktorý je povinný plniť (ďalej aj „povinný účastník”) svoj záväzok podľa zmluvy neplní, je účastník, ktorý je zo zmluvy oprávnený (ďalej aj „oprávnený účastník”), spravidla nútený riešiť vec súdnou cestou, ktorej hlavnými nevýhodami sú najmä dodatočné náklady a dĺžka konania. Tento postup pritom musí byť zachovaný i v prípadoch tzv. nesporných pohľadávok, keď síce povinný účastník (z akýchkoľvek dôvodov) neplní, ale zároveň ani nenamieta, že je v omeškaní.


Súdne konanie je však (v prípade, ak povinný účastník dobrovoľne neplní) nevyhnutné z dôvodu získania exekučného titulu, na základe ktorého súdny exekútor v exekučnom konaní vymôže pohľadávku oprávneného. Exekučný poriadok však pripúšťa, aby oprávnený v exekučnom konaní ako podklad vykonania exekúcie predložil aj iné exekučné tituly, medzi ktorými má výnimočné postavenie tzv. exekučná notárska zápisnica.

Systém exekučných titulov

Cieľom vytvorenia správnej konštrukcie zmluvného vzťahu je vymoženie pohľadávky oprávneného. V prípade, ak povinný účastník svoj záväzok nesplní, má oprávnený účastník možnosť domáhať sa jeho splnenia núteným výkonom, a to na podklade vykonateľného rozhodnutia, resp. exekučného titulu.


V zmysle ust. § 41 zákona č. 233/1995 Z. z., Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok”) je spôsobilým exekučným titulom každé vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Okrem súdnych rozhodnutí – rozsudkov, platobných rozkazov, zmenkových platobných rozkazov a uznesení je možné vykonať exekúciu aj na podklade iných titulov:

  • rozhodnutí orgánov Európskej únie,

  • rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

  • notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

  • vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

  • osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,

  • vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,

  • platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

  • vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

  • iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

  • dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu (zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Medzi uvedenými exekučnými titulmi má výnimočné postavenie práve exekučná notárska zápisnica.


Tento exekučný titul si môžu zmluvné strany „zabezpečiť” na základe vzájomnej dohody a nie je výsledkom súdneho, správneho alebo rozhodcovského konania. Účelom zavedenia notárskej zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku bol jednoznačne záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov vzniknutých z právnych skutočností ako i právnych úkonov predovšetkým mimosúdnym spôsobom.

Notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, no táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby.

Náležitosti exekučnej notárskej zápisnice

Na to, aby bola exekučná zápisnica spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého môže exekútor vykonávať exekúciu, musí obsahovať tieto náležitosti (§ 41 ods. 2 EP Exekučného poriadku):

  • identifikácia právneho záväzku (napr. záväzok zaplatiť určitú sumu titulom vrátenia pôžičky),

  • vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby (kto má plniť a komu sa má plniť),

  • právny dôvod (pôžička, úver a pod.),

  • predmet a čas plnenia (kedy a kde sa má plniť),

  • súhlas povinnej osoby, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí – týmto vyhlásením dáva povinný súhlas na to, aby exekútor vymohol pohľadávku oprávneného na základe tejto zápisnice.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb.Notárskeho poriadku (notárska zápisnica musí obsahovať

  • miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

  • meno, priezvisko a sídlo notára,

  • meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

  • vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

  • údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,

  • ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať,

  • obsah právneho úkonu,

  • údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

  • podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,

  • odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis)

a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne, ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.


Ak záväzok v notárskej zápisnici, ktorá obsahuje súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania - nemôže sa týkať zmluvných pokút.

Rozdiel medzi exekučnou notárskou zápisnicou a uznaním dlhu

Obsah exekučnej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje súhlas povinného s vykonateľnosťou, je podobný obsahu uznania dlhu/záväzku. Exekučná notárska zápisnica je inštitútom procesného práva a uznanie dlhu/záväzku je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov – teda inštitútom hmotného práva. V týchto dvoch inštitútoch teda existujú rozdiely, ktoré konštatoval i Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze zo dňa 13.6.2000, sp. zn. I. ÚS 5/00 a došiel k záveru, že podľa ust. § 41 ods. 2 EP Exekučného poriadku v platnom znení bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok a v ktorých bola vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila a na podklade kúpnych zmlúv na nákup živých jatočných zvierat, surového kravského mlieka alebo čerstvej zeleniny alebo ovocia od ich výrobcov, ak kupujúci nesplnil záväzok splatiť kúpnu cenu v dohodnutej lehote. Z citovanej formulácie sa dá vyvodiť, že mala na mysli, pokiaľ išlo o notárske zápisnice, také, ktoré obsahovali uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom mohlo byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku, ale aj dlhu alebo záväzku nepeňažného, teda inej povahy. V praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka.


Preto hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 EP Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.


Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Podľa § 323 ods. 1 ObZ Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Treba mať za to, že medzi inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ a uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 ObZ