dnes je 7.7.2020

Input:

Za prácu vo sviatok a náhrada mzdy za sviatok

7.7.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.5.5.2 Za prácu vo sviatok a náhrada mzdy za sviatok

Ing. Miroslav Mačuha, Marta Weberová; Mgr. PaedDr. Daniela Pivovarová

Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja vymedzené v § 1 a § 2 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.


Dni sviatkov nie je možné stotožňovať s kalendárnymi nedeľami!

Za prácu vo sviatok má zamestnanec podľa právneho stavu platného k 1. januáru 2020 nárok na dosiahnutú mzdu a na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% svojho priemerného zárobku; zamestnávateľ môže dohodnúť vyššie, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnancovi nepatrí, ak na základe dohody so zamestnávateľom bude za prácu vo sviatok čerpať náhradné voľno. Za 1 hodinu práce vo sviatok je možné vyčerpať 1 hodinu náhradného voľna.


Na rozdiel od čerpania náhradného voľna za prácu nadčas za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, a ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, poskytne sa mu mzda a čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa bude považovať za odpracovaný čas.

V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať ako u iných zamestnancov, čerpajúcich náhradné voľno namiesto mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, t. j., zamestnancovi sa bude mesačná mzda alikvotne krátiť a za čerpanie náhradného voľna dostane náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.

Ak zamestnávateľ zamestnancovi neumožní vyčerpať náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, zamestnanec má nárok na „zadržané“ mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

Mzda s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok

Mzdové podmienky je možné v pracovnej zmluve dohodnúť tak, že vo výške mzdy už bude zohľadnená prípadná práca vo sviatok, avšak výlučne s vedúcim zamestnancom. Vedúci zamestnanec v takomto prípade:

  • nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a

  • nemôže ani čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok.

Za prípadnú dobu práce vo sviatok patrí vedúcemu zamestnancovi len nekrátená časť mesačnej mzdy.


Okruh osôb, ktoré sa považujú za vedúcich zamestnancov, upravuje § 9 ods. 3 ZP.

Náhrada ušlej mzdy v prípade sviatku

Ak zamestnancovi v dôsledku sviatku ušla mzda, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Mzda v dôsledku sviatku môže ujsť len zamestnancovi,

  • ktorému sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň a ktorý

  • v dôsledku tejto skutočnosti v deň sviatku nemohol pracovať, pričom

  • za dobu, kedy v dôsledku sviatku nepracoval, neobdržal mzdu.


Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3,333 eura za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,5215 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami sú 2 sviatky, ktoré pripadli na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracuje 160 hodín; jeho mzda bude predstavovať 533,28 eura. Za 16 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, obdrží náhradu mzdy za sviatok vo výške 56,34 eura.


Obvyklý pracovný deň zamestnanca je deň, v ktorý by inak zamestnanec pracoval, keby na tento deň nepripadol sviatok. Ak zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad mu na deň sviatku podľa harmonogramu striedania pracovných zmien nepripadla pracovná zmena), dôvodom jeho neprítomnosti v práci je skutočnosť, že sviatok pripadol na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda z dôvodu sviatku, takže nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok.

Mesačná mzda a sviatok

U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa deň sviatku, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku v tento deň nepracoval. Hodiny sviatku sa považujú za odpracované a zahrnú sa aj do počtu hodín odpracovaných zamestnancom na účely zistenia jeho priemerného zárobku.


Skutočnosť, že deň sviatku sa považuje za odpracovaný, neznamená, že by zamestnancovi vznikol nárok aj na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok; zamestnancovi patrí za dobu sviatku náhrada mzdy v sume priemerného zárobku, ale nepatrí mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude postupovať rovnakým spôsobom ako v prípade zamestnancov odmeňovaných napr. hodinovou mzdou: