dnes je 20.7.2019
Input:

Spôsob a forma určenia podmienok pracovnej cesty

18.5.2015, , Zdroj: Verlag Dashöfer

9.2.2 Spôsob a forma určenia podmienok pracovnej cesty

Ing. Ľuboslava Minková

Písomná forma

ZCN ustanovuje písomnú formu určenia podmienok pracovnej cesty, pričom neustanovuje spôsob určenia podmienok pracovnej cesty.


K problematike prvotnej evidencie pracovných ciest treba uviesť, že žiadne tlačivo nie je pre zamestnávateľa záväzné. Je v právomoci zamestnávateľa, aby sa rozhodol, aké tlačivo na tento účel bude používať – napr. tlačivá, ktoré sú v obehu, alebo si vypracuje na svoje podmienky a charakter činnosti a pracovných ciest vlastné tlačivo, ktoré zaradí do obehu účtovných dokladov. Každé tlačivo musí mať vypovedaciu schopnosť vo väzbe na iné predpisy (napr. ZU), ale predovšetkým vo väzbe na samotný ZCN. Vo väzbe na ZCN musí obsahovať všetky náležitosti, ako je určenie podmienok pracovnej cesty (§ 3), vymedzenie nárokových náhrad (§ 4), vymedzenie iných a vyšších náhrad, ak ich zamestnávateľ poskytuje (§ 9) a ostatných náležitosti (napr. poskytovanie fakultatívnych náhrad, ktoré sú priamo stanovené v zákone (napr. § 5 ods. 3,§ 6 ods. 2, § 9, § 11 ods. 2, § 14 a pod.). Ako ďalšia náležitosť tlačiva môže byť aj deklarovanie súhlasu zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu (§ 57 ZP).

Zamestnávateľ môže mať určenú odlišnú formu vyslania na pracovné cesty vykonávané

  • v rámci mesta (obce) sídla zamestnávateľa, resp. pravidelného pracoviska zamestnanca – v tomto prípade môže mať vypracované tlačivo „Vyslanie na pracovnú cestu“ v zjednodušenej forme (pozri 8.2.2.1),

  • mimo mesta (obce) sídla zamestnávateľa, resp. pravidelného pracoviska zamestnanca (pozri 8.2.2.2),

  • v zahraničí, t. j. na zahraničné pracovné cesty.


Prerušenie pracovnej cesty z dôvodu na strane zamestnanca

Zamestnávateľ sa môže podľa § 3 ods. 2 ZCN pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodnúť so zamestnancom na prerušení pracovnej cesty z dôvodu na strane zamestnanca, napr. zamestnanec chce zostať v mieste výkonu práce na pracovnej ceste napr. na víkend, resp. chce do miesta výkonu práce na pracovnej ceste odcestovať skôr. Môže ísť o prerušenie pracovnej cesty v období pred začiatkom výkonom práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste; pracovná cesta sa môže na základe dohody súčasne prerušiť pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste ako aj po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Uvedená možnosť sa vzťahuje na všetky pracovné cesty, t. j. tuzemské pracovné cesty a aj zahraničné pracovné cesty.


V prípade, ak zamestnávateľ pri určovaní podmienok pracovnej cesty prihliadne zamestnancovi na tento jeho záujem a dohodne sa s ním na prerušení pracovnej cesty pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste, alebo po skončení výkonu práce na pracovnej ceste, alebo súčasne pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste a po skončení výkonu práce na pracovnej ceste, musí aplikovať vo väzbe na poskytovanie, resp. na vylúčenie poskytovania určitých náhrad výdavkov aj ostatné ustanovenia ZCN, napr. § 5, § 13, § 14, § 35 ods. 3 a 4.


Zamestnanec je vyslaný na tuzemskú pracovnú cestu do Košíc s tým, že výkon práce mu skončí napr. v piatok o 16.00 hod. Zamestnanec má záujem po skončení výkonu práce na pracovnej ceste zostať v Košiciach ešte počas piatku a víkendu a preto požiadal zamestnávateľa o prerušenie pracovnej cesty. Zamestnávateľ s takouto požiadavkou zamestnanca môže súhlasiť a pracovnú cestu mu preruší v piatok časom skončenia výkonu práce, t. j. o 16.00 hod. a pokračovanie mu určí napr. časom odchodu dopravného prostriedku v nedeľu, napr. o 17.00 hod. Za čas prerušenia pracovnej cesty zamestnancovi nepatrí žiadna náhrada výdavkov (stravné, ubytovacie výdavky, potrebné vedľajšie výdavky). Za čas cesty do miesta skončenia pracovnej cesty v nedeľu mu zamestnávateľ poskytne náhradu výdavkov, ktoré sa poskytuje pri pracovne ceste, t. j. potrebné vedľajšie výdavky, stravné a cestovné výdavky za tých istých podmienok, ako keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo (väzba na § 5 a § 35 ods. 3 a 4 ZCN).

Povinnosť vyslať a určiť podmienky samostatne za každú pracovnú cestu

Zamestnávateľ je pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu povinný určiť mu podmienky tejto cesty a to bez ohľadu na to, či je pracovná cesta vykonaná v rámci mesta (obce) miesta pravidelného pracoviska zamestnanca alebo mimo toto