dnes je 19.7.2019
Input:

Smernica o pružnom pracovnom čase

7.12.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.1.5.2 Smernica o pružnom pracovnom čase

JUDr. Zlatica Balážová; JUDr. Juraj Mezei, PhD.


Stiahnuť dokument

Názov účtovnej jednotky 
(adresa, IČO)   
    
Názov smernice   Pružný pracovný čas   
Prílohy       
Číslo smernice       
Rozsah platnosti       
Za správnosť smernice zodpovedá       
Za dodržiavanie smernice zodpovedá       
Platnosť smernice pre obdobie       
Schválil       

Zamestnávateľ ………. (uviesť jeho presné označenie, sídlo) vydávam

Vnútorný predpis o zavedení pružného pracovného času

Počnúc dňom ……….. zavádza zamestnávateľ pre ………. (uviesť celú organizáciu alebo tú organizačnú jednotku v ktorej má byť zavedený pružný pracovný čas) pružný pracovný čas.

Zamestnanci sú povinní byť na pracovisku v čase medzi ………. (uviesť časový úsek v ktorom sú zamestnanci povinní byť na pracovisku).

Pracovný čas si zamestnanci volia v čase medzi ……….hod. a ………. hod. tak, aby odpracovali:

  • pružný pracovný deň, t. j. celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času,

  • pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, t. j. celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín,

  • pružné štvortýždňové pracovné obdobie t. j. pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.

  • iná forma rozvrhnutia pružného pracovného času

Príchod na pracovisko a odchod z pracoviska zamestnanci zaznamenajú ………. (uviesť spôsob evidencie príchodov a odchodov zamestnancov z pracoviska).

Dátum a podpis štatutárneho zástupcu


(je len informatívneho charakteru, udáva možnosti obsahovej stránky smernice)

Zavedenie pružného pracovného času

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov v záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov zaviesť podľa § 88 ZPv znení neskorších predpisov, pružný pracovný čas.

Pri uplatnení pružného pracovného času si zamestnanec sám volí začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas)

Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvorí denný prevádzkový čas. Rozsah voliteľného a základného pracovného času v Zákonníku práce nie je ustanovený.

Pružný pracovný čas možno uplatňovať tak pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne ( § 86 ZP ) ako a aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí ( § 87 ZP ).

§ 89 ZP dáva možnosť zaviesť pružný pracovný čas najmä ako

  • pružný pracovný deň, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času,

  • pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín,

  • pružné štvortýždňové pracovné obdobie, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.

Uvedené spôsoby pružného rozvrhnutia pracovného času uvádza zákon len príkladom. Zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov zaviesť aj iné formy tohto rozvrhnutia.

Pružný pracovný čas a práca nadčas .

Pri pružnom pracovnom čase je prácou nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení

  • pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej zmeny pripadajúcej na príslušný deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného zamestnávateľom,

  • pružného pracovného týždňa nad určený týždenný pracovný čas,

  • pružného štvortýždňového pracovného obdobia nad určený pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.

Na výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pracovnej zmeny, pri uplatnení pružného pracovného týždňa dĺžku určeného týždenného pracovného času a pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia štvortýždňový pracovný čas sa neprihliada, ak nie je prácou nadčas alebo nadpracovaním neodpracovanej časti pracovného času.

Pružný pracovný čas a prekážky v práci

Podľa § 143 ZP sa pri uplatnení pružného pracovného času prekážky v práci na strane zamestnanca posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

Ak Zákonník práce alebo kolektívna zmluva pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanoví presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí pracovné voľno, posudzuje sa ako výkon práce celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.


Zamestnanec, ktorý pracuje v režime pružného pracovného týždňa, tak, že jeho základný pracovný čas je určený od 9:00 hod. do 14:00 hod., voliteľný pracovný čas má určený od 6: 00 hod. do 9: 00 hod. a od 14:00 do 16:00 hod. bol na vyšetrení u lekára. V § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je uvedené, že v prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku , ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

V Zákonníku práce, teda nie je ustanovená presná dĺžka nevyhnutne potrebného času, za ktorý zamestnancovi patrí v tomto prípade pracovné voľno. Uvedenému zamestnancovi teda patrí pracovné voľno za čas strávený na vyšetrení u lekára, ktoré absolvoval v čase medzi 9:00 hod. a 14:00 hod. Čas pred 9:00 hod. a po 14:00 hod., ktorý patrí do jeho voliteľného pracovného času si musí nadpracovať.

Ak by však vyššie uvedený zamestnanec nepracoval napr. z dôvodu účasti na vlastnej svadbe, v takom prípade má, v zmysle § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu jedného dňa. Podľa § 141 ods. 4 ZP sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času