dnes je 22.9.2019
Input:

Príspevok na rekreáciu pracovníka a účtovný doklad v roku 2019

15.5.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.09.2.3 Príspevok na rekreáciu pracovníka a účtovný doklad v roku 2019

JUDr. Juraj Mezei, PhD.


Chcela by som sa opýtať, či musí zamestnanec predkladať pri žiadosti o príspevok na rekreáciu aj doklad o zaplatení faktúry za pobyt alebo stačí len faktúra?

Legislatívna úprava:                                       

zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP”), zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Pohľad autora na problematiku:

Podľa § 152a ZP zamestnávateľ poskytuje príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov (zaokrúhľuje sa na najbližší eurocent nahor), najviac však v sume 275 € za kalendárny rok, a to:

  • na žiadosť zamestnanca – pričom nie je potrebný súhlas zamestnávateľa a postačuje aj ústna forma žiadosti;

  • obligatórne (povinne) ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov; fakultatívne (môže ale nemusí), ak zamestnáva menej ako 50 zamestnancov – počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnancami sú však podľa ZP nielen zamestnanci v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy), ale aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.


Príklad č. 1:

Ak mal zamestnávateľ v roku 2018 v priemere 37 zamestnancov, ale v roku 2019 má k nejakému dátumu aktuálne už 53 zamestnancov, tak príspevok na rekreáciu svojim zamestnancom v roku 2019 ešte zamestnávateľ nie je povinný poskytovať. A to preto, že v predchádzajúcom kalendárnom roku bol jeho priemerný evidenčný počet zamestnancov menší ako 50.

V aplikačnej praxi však môže nastať aj opačná situácia, a síce, že zamestnávateľ bude mať v roku 2018 v priemere 53 zamestnancov, ale v roku 2019 bude mať k nejakému dátumu aktuálne len 37 zamestnancov. V tomto prípade už zamestnávateľ je povinný v roku 2019 poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu, pretože v predchádzajúcom kalendárnom roku bol jeho priemerný evidenčný počet zamestnancov väčší ako 49.


Príklad č. 2:

Aj tzv. dohodári sa za účelom posúdenie obligatórnosti, resp. fakultatívnosti poskytovania príspevku na rekreáciu započítavajú do počtu zamestnancov, a teda aj zamestnávateľ, ktorý bude zamestnávať 30 zamestnancov na pracovnú zmluvu a 20 zamestnancov na dohodu, bude povinný zamestnancom poskytovať príspevky na rekreáciu.

  • ak pracovný pomer pri zamestnávateľovi trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov – nárok na príspevok na rekreáciu budú mať len zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tzv. dohodári nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi (obdobne ako v § 110 ods. 2 ZP).

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.


Príklad č. 3:

Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na 20 h. týždenne, čo predstavuje  pri zamestnávateľovi tzv.  „polovičný úväzok”, zamestnávateľ je povinný mu prispieť na rekreáciu maximálne sumou 137,50 € za kalendárny rok (polovica z 275-eurového príspevku na rekreáciu pre zamestnanca s „plným úväzkom”), samozrejme, ak jeho pracovný pomer nepretržite trval k zamestnávateľovi aspoň 24 mesiacov a spĺňa aj ostatné zákonné podmienky.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len  jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada (napríklad pri udeľovaní koncoročných odmien a pod.).

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na Slovensku (pojem „služby cestovného ruchu” ZP nedefinuje a neodkazuje ani na iný právny predpis a teda je problematické určiť, čo všetko je možné pod tento pojem zahrnúť),

  • pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na 2 prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na Slovensku (môže ísť napr. o víkendový alebo viacdenný pobyt ponúkaný na rôznych zľavových portáloch),

  • ubytovanie najmenej na 2 prenocovania na Slovensku, ktorého súčasťou môžu ale nemusia byť stravovacie služby (napr. zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže využiť stravovanie v zariadení),

  • organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na Slovensku pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom (napr. pobytové či na denné prázdninové tábory pre deti zamestnancov); za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnávateľ je povinný uhrádzať výdavky na rekreáciu celej rodiny. Do oprávnených výdavkov sa započítavajú aj výdavky na rekreáciu osôb, ktoré sa jej zúčastňujú spolu so zamestnancom. Ide o:

  • manžela/manželku,

  • dieťa zamestnanca (vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení) a

  • inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti (napr. druh/družka, rodič a pod.).


Príklad č. 4:

Ak v rodine spĺňajú podmienky na priznanie príspevku na rekreáciu obaja rodičia, tak napr. pri cene rekreácie v celkovej sume 1000 € uhradia z vlastných prostriedkov 450 € a zamestnávateľ prispeje sumou 550 €.


Príklad č. 5:

V prípade, ak bude rekreácia lacnejšia ako 500 €, zamestnávateľ poskytne príspevok v sume  55 percent z toho, čo zamestnanec uhradil. Napríklad pri sume 300 €, zamestnávateľ prispeje 165 €.

Je na voľbe zamestnávateľa, či príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi v peňažnej forme, alebo prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz je osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky (obdobne ako elektronická stravovacia karta), vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa § 97a zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rekreačný poukaz sa vydáva pre FO, je neprenosný a je možné ho použiť výlučne na Slovensku, a to pri poskytovateľoch služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s poskytovateľom vydávajúcim rekreačný poukaz. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov a je platný do konca kalendárneho roku, v ktorom bol vydaný. I keď to zákon výslovne nestanovuje, podľa slov hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej „Poukaz sa dá použiť aj na viackrát, teda rozdeliť 500 € na viac pobytov, ale len na pobyt zamestnanca spolu s jeho dieťaťom”.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec si náklady na rekreáciu uhradí z vlastných prostriedkov a následne, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky.

Oprávnené výdavky sa dokladujú predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom pri zamestnávateľovi na výplatu mzdy (ak sa