dnes je 26.2.2020
Input:

Právna úprava všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu

24.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.4 Zodpovednosť zamestnanca

5.4.1 Právna úprava všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Predpoklady zodpovednosti za škody

Zákonník práce upravuje prípady, ak vznikne škoda a túto škodu možno pripísať zamestnancovi. Predpoklady zodpovednosti za škodu predstavujú vlastne podmienky, ktoré sa musia naplniť na to, aby mohla byť pripísaná škoda zamestnancovi.

1.Existencia pracovnoprávneho vzťahu

Musí tu byť vzťah založený dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom – t. j. pracovná zmluva, niektorá z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

2.Protiprávny úkon

K tomu, aby išlo o škodu, je potrebné konanie, ktoré je proti právu (protiprávne). Ide o väzbu na objektívne právo (právne normy Zákonníka práce, prípadne iných právnych predpisov). Môže ísť aj o nesplnenie pokynu zamestnávateľa. V niektorých prípadoch môže ísť aj o úmyselné konanie proti dobrým mravom.

3.Existencia škody

Škoda je ujma (v tomto prípade na strane zamestnávateľa), ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a objektívne je vyjadriteľná v peniazoch.

Pre zamestnávateľa je podstatnou hlavne vecná škoda.

Dôležité je aj rozlíšenie medzi:

  • skutočnou škodou – zmenšenie majetku poškodeného (napr. odcudzenie veci, poškodenie stroja) a hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav pred vznikom škody – obnovenia do pôvodného stavu (napr. oprava stroja),

  • ušlým ziskom – vyjadrenie toho, o čo by sa bol zvýšil majetok poškodeného, ak by nedošlo ku škode alebo vyjadrenie ujmy v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škody nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré sa mohlo odôvodnene očakávať (napr. poškodenie stroja nezahŕňa len náklady na opravu stroja, ale aj ušlý zisk, pretože na stroji sa dva dni nepracovalo, a teda nevyrábalo a výrobky sa nepredávali).

Od zamestnanca možno požadovať skutočnú škodu (s obmedzeniami vo výške pri škode z nedbanlivosti, neobmedzene v prípade § 182 a 185 ZP).

Ušlý zisk možno od zamestnanca požadovať len v prípade, ak zamestnanec spôsobil škodu úmyselne.

4. príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca (protiprávnym úkonom) a vznikom škody

Aby mohla byť pripísaná škoda zamestnancovi, musí tu byť tzv. kauzálny nexus, t. j. priama príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca, ktoré je protiprávnym úkonom a vznikom škody na strane zamestnávateľa. Ide o vyjadrenie skutočnosti, že bez protiprávneho konania zamestnanca by škoda nebola vznikla. Musí ísť o súvislosť, ktorá je priama a bezprostredná.

5. súvislosť medzi škodou a plnením pracovných úloh

Škoda musí zamestnávateľovi vzniknúť pri plnení pracovných úloh zamestnancom alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

Plnenie pracovných úloh

Plnenie pracovných úloh je zadefinované v § 220 ods. 1 ZP.

Plnenie pracovných úloh je:

  • výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,

  • iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,

  • činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

Úkony (konanie) v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 220 ods. 2 ZP) sú:

  • úkony potrebné na výkon práce,

  • úkony počas práce zvyčajné,

  • potrebné pred začiatkom práce,

  • úkony potrebné po skončení práce.

Úkonmi v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh nie je:

  • cesta do zamestnania,

  • cesta späť (zo zamestnania),

  • stravovanie,

  • cesta na stravovanie,

  • cesta späť (zo stravovania),

  • ošetrenie,

  • cesta na ošetrenie,

  • cesta späť (z ošetrenia),

  • vyšetrenie v zdravotníckom zariadení,

  • cesta na vyšetrenie,

  • cesta späť (z vyšetrenia).

Úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú:

  • vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa,

  • cesta na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa,

  • cesta späť (z vyšetrenia v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa,

  • ošetrenie pri prvej pomoci,

  • cesta na ošetrenie pri prvej pomoci,

  • cesta späť (z ošetrenia pri prvej pomoci).

Potrebný úkon pred začiatkom práce je aj: cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska.

Potrebný úkon po skončení práce je aj: cesta späť (z pracoviska alebo miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska do obce bydliska zamestnanca).

Ak by došlo ku konaniu zamestnanca, ktorým spôsobil škodu zamestnávateľovi mimo plnenia pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi, možno postupovať podľa ustanovení OZ o škode (občianskoprávna zodpovednosť za škodu).

Zavinenie

U zamestnanca sa musí skúmať zavinenie = subjektívna zodpovednosť zamestnanca založená na zavinení zamestnanca.

Z tohto hľadiska posudzujeme v prípade úmyslu, či zamestnanec:

  • chcel spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo

  • vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Z tohto hľadiska posudzujeme v prípade nedbanlivosti, či zamestnanec:

  • vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo

  • nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

V Zákonníku práce sa rozlišuje:

  1. Zodpovednosť s prezumpciou neviny (všeobecná zodpovednosť – § 179 ZPa zodpovednosť podľa§ 181 ods. 1 ZP))

V týchto prípadoch musí zamestnávateľ vinu preukázať.

  • zodpovednosť s prezumpciou viny (osobitná zodpovednosť – § 182 až 185 ZP)

V týchto prípadoch sa vina prezumuje a zamestnanec musí preukázať svoju nevinu (vyviniť sa – exkulpovať sa), že škoda vznikla celkom bez jeho zavinenia (vinný je iný zamestnanec alebo iní zamestnanci, zamestnávateľ, resp. aj iní zamestnanec/zamestnanci aj zamestnávateľ) alebo škoda vznikla sčasti bez jeho zavinenia (vinný je aj iný zamestnanec alebo iní zamestnanci, aj zamestnávateľ, resp. aj iný zamestnanec alebo iní zamestnanci aj zamestnávateľ).

Zodpovednosť možno vylúčiť aj na základe § 180 ZP. Podľa § 180 ZP zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

Zodpovednosť možno vylúčiť aj na základe § 181 ods. 2 ZP. Podľa § 181 ods. 2 ZP zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Zodpovednosť sa vylučuje aj podľa § 180 ods. 3 ZP. Podľa  § 180 ods. 3 ZP zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

Delenie zodpovednosti za škodu

Rozlišujeme:

1.všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 ZP)

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 179 ods. 2 zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

2.zodpovednosť zamestnanca za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody ( § 178 / § 180 ZP)

Podľa § 180 ods. 1 ZP od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

3. osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu

  • zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 až § 184 ZP),

  • zodpovednosť za stratu zverených predmetov (§ 185 ZP).

Rozsah a spôsob náhrady škody

Zamestnávateľ nie je povinný žiadať náhradu škody.

Zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi škodu (skutočnú škodu – nedbanlivosť), ak zamestnávateľ požaduje. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Povinnosti uhradiť skutočnú škodu však predchádza možnosť zamestnanca uviesť veci do pôvodného stavu.

Zákonník práce stanovuje obmedzenia na rozsah náhrady škody, ktorú možno v prípade nedbanlivosť požadovať.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Priemerný mesačný zárobok upravuje § 134 Zákonníka práce.

Obmedzenie neplatí:

  • ide o škodu z nedbanlivosti – pri úmyselnom spôsobení škody sa neobmedzuje a možno požadovať aj uhradenie ušlého zisku,

  • v prípade osobitnej zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 ZP,

  • ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Určenie miery zavinenia

Otázku prítomnosti zavinenia možno rozdeliť do päť možných situácií (§ 187 ZP):

  1. škodu zavinil výlučne zamestnanec – škodu možno žiadať iba od tohto zamestnanca,
  2. škodu zavinili dvaja alebo viac zamestnancov – škoda sa musí rozdeliť a musí sa určiť miera zodpovednosti každého zo zamestnancov – zamestnanec hradí len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia,
  3. škodu spôsobil zamestnanec ako aj zamestnávateľ – musí sa určiť miera zodpovednosti zamestnávateľa a miera zodpovednosti zamestnanca – zamestnanec hradí len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia,
  4. škodu spôsobili dvaja alebo viac zamestnancov a zamestnávateľ– musí sa určiť miera zodpovednosti zamestnávateľa a miera zodpovednosti každého zo zamestnancov – zamestnanec hradí len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia,
  5. škodu zamestnanec nespôsobil – nemožno od zamestnanca žiadať uhradenie škody.

Pri určovaní škody na veci sa vychádza z ceny, ktorú mala vec v čase, keď škoda vznikla (§ 188 ZP).

Zodpovednosť za schodok

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, je povinný nahradiť schodok v plnej sume (platí pre individuálnu hmotnú zodpovednosť).

Pre spoločnú hmotnú zodpovednosť platia nasledujúce pravidlá:

  • musí sa určiť schodok,

  • musí sa určiť miera zavinenia zamestnávateľa a miera zavinenia zamestnancov.

Podľa § 189 ZP, ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa § 189 ods. 2 a 3,

  • vo väzbe na počet zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou sa musí určiť podiel náhrady každého zamestnanca.

Východiskom je ich priemerný zárobok (§ 134 ZP), pričom zárobok vedúceho a zástupcu vedúceho sa započítava v dvojnásobnej sume. Z podielu zárobkov sa určí podiel na uhrádzaní škody.

  • určí sa strop pre jednotlivých zamestnancov

Podiel náhrady nesmie:

  1. u konkrétneho zamestnanca, ktorý nie je vedúci ani zástupca vedúceho, presiahnuť sumu rovnajúcu sa jeho priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody,
  2. u vedúceho a jeho zástupcu sa strop v podobe sumy rovnajúcej sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody prekročí, len ak sa neuhradí škoda z podielu zárobkov všetkých zamestnancov /najviac v sume ich