dnes je 17.9.2019
Input:

Pracovnoprávne vzťahy

5.6.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.2 Pracovnoprávne vzťahy

JUDr. Mária Rybárová, PhD.; JUDr. Juraj Mezei, PhD.

Pôsobnosť Zákonníka práce

Zákonník práce (ZP) upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Pod pojmom individuálne pracovnoprávne vzťahy chápeme právne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako individuálnymi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Pod pojmom kolektívne pracovnoprávne vzťahy chápeme vzťahy, v ktorých aspoň na jednej strane tohto vzťahu vystupuje kolektívny právny subjekt. ZPupravuje iba časť kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Podstatná časť kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov je predmetom právnej úpravy zákona o kolektívnom vyjednávaní (ZKV). ZP má vo vzťahu k ZKV subsidiárnu pôsobnosť.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov s výnimkou tzv. predzmluvných vzťahov (viď. § 41 ZP). Za pracovnoprávne vzťahy treba zásadne považovať všetky vzťahy, ktoré vznikajú v príčinnej súvislosti s výkonom závislej práce zamestnanca pre zamestnávateľa.


Pojem závislá práca

Závislá práca je základným pojmom pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu.

Definícia závislej práce vymedzená v § 1 ods. 2  ZP podľa doterajšieho právneho stavu ustanovovala, že na určenie, či ide o závislú prácu alebo o iný právny vzťah, je potrebné naplniť komplex identifikačných znakov. Toto ustanovenie však v praxi nezabránilo obchádzanie ustanovení Zákonníka práce a kontrahovanie iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť z hľadiska jej charakteristiky závislou prácou.

V aplikačnej praxi často dochádzalo k prípadom, kedy boli zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby mali naďalej vykonávať tú istú prácu. Takýmto spôsobom sa zamestnanci menili na podnikateľov, (samostatne zárobkovo činnú osobu), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádzalo k naplneniu základných charakteristík podnikania (predovšetkým takáto osoba nevykonávala činnosť za účelom dosiahnutia zisku). Zamestnávateľ sa tým snažil zbaviť povinností, ktoré mu voči zamestnancom vyplývali zo ZP, resp. iných prameňov pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a oslabovala sa tým aj právna ochrana zamestnancov vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov, a čo je dôležité, riziko nimi vykonávanej práce neznášal subjekt, pre ktorý prácu vykonávali.

Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od charakteru vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť založený pracovnoprávny vzťah.

Znaky závislej práce

Podľa nového právneho stavu pojem závislá práca je definovaný identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými, ktoré sú najvýznamnejšie pre identifikáciu závislej práce. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu

  • nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

  • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,

  • podľa pokynov zamestnávateľa,

  • v jeho mene,

  • v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu (služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer a pod.) alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (založenom na základe niektorej z dohôd o prácach konaných mimo pracovný pomer).


Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

  • Osobná podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi sa považuje za prvý indikátor pojmu závislá práca. Pokiaľ ide o samotnú podriadenosť a nadriadenosť ako indikátor pojmu zamestnanec ako aj pojmu závislá práca alebo pojmu pracovný pomer, ide predovšetkým o povinnosť zamestnanca k osobnej podriadenosti voči zamestnávateľovi. Ide o oprávnenie zamestnávateľa dávať pokyny k výkonu práce a kontrolovať výkon práce, prípadne ukladať sankcie pri nedodržaní týchto pokynov.

  • Pracovný pomer je viazaný výlučne na osobu zamestnanca, ktorý je nezastupiteľný v právnej pozícii účastníka právneho vzťahu závislej práce, na jeho osobnostné kvality, s ktorými je nerozlučne spojená aj samotná existencia pracovného pomeru. Na rozdiel od iných druhov právnych vzťahov zamestnanec v pracovnom pomere sa nemôže dať vo svojej práci zastúpiť.

  • Zamestnanec nepracuje vo vlastnom mene, ale v mene zamestnávateľa. Zamestnanec nepracuje na vlastný, ale na cudzí účet a zodpovednosť. Práve uvedenou právnou charakteristikou sa závislá práca odlišuje od podnikania tak, ako tento pojem zakotvuje Obchodný zákonník alebo Živnostenský zákon, podľa ktorých podnikaním je samostatná zárobková činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zamestnanec nie je vlastníkom výrobných prostriedkov. Pracuje pre iného, nie pre seba. Keďže riziko výkonu práce znáša zamestnávateľ a zamestnávateľ aj rozhoduje o zhodnotení pracovného výkonu zamestnanca, zamestnanec pracuje na cudzí účet.

  • Pri novom vymedzení pojmu „závislá práca“ je dôležitý najmä znak, ktorý najviac odlišuje závislú prácu od podnikania, a to, že táto práca sa vykonáva nie vo vlastnom mene zamestnanca, ale v mene zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť. Tento identifikačný znak aj v aplikačnej praxi najviac pomáha odlíšiť pojem závislej práce od pojmu podnikanie, ktoré je v § 2 ObchZ, ale aj živnostenského zákona vymedzené ako samostatná činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

Novelizáciami Zákonníka práce sa vypustili tieto identifikačné znaky:

  1. výrobnými prostriedkami zamestnávateľa,
  2. na zodpovednosť zamestnávateľa,
  3. výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností,
  4. na náklady zamestnávateľa,
  5. za mzdu alebo odmenu.

Významné je vypustenie identifikačného znaku „výrobnými prostriedkami zamestnávateľa“. Zo zahraničnej judikatúry súdov vyplýva, že vlastníctvo výrobného (pracovného) prostriedku nie je rozhodujúce pri určení, či ide o závislú prácu alebo nie.

Odplatnosť pracovného pomeru možno považovať za ekonomický indikátor pojmu zamestnanec ako aj pojmu závislej práce. Základnej povinnosti zamestnanca pracovať zodpovedá základná povinnosť zamestnávateľa platiť odmenu za vykonanú prácu, ktorá má v pracovnom pomere formu mzdy. Tento znak závislej práce bol ostatnou novelou ZP zrušený, čo však neznamená, že zamestnávateľ nemá povinnosť za vykonanú prácu poskytnúť zamestnancovi primeranú odmenu, nakoľko táto povinnosť mu vyplýva priamo z Ústavy SR.

Práca, ktorá sa vykonáva pre iný subjekt, pre zamestnávateľa súčasne odráža ďalšiu z právnych charakteristík závislej práce - námezdnosť práce. Zamestnanec nie je vlastníkom výrobných prostriedkov, pracuje pre iného, nie pre seba. Zamestnanec dáva zamestnávateľovi za odmenu k dispozícii svoju pracovnú silu, aby ju ten využil predovšetkým vo svoj prospech, i keď zo samého nájmu pracovnej sily má prospech aj zamestnanec.

Predmetom pracovného pomeru je vždy práca, ktorá spĺňa určité právne charakteristiky. Pri správnom výklade pojmu závislá práca je treba súčasne analyzovať, či právny vzťah, v ktorom fyzická osoba vykonáva prácu nemá základné znaky pojmu pracovného pomeru tak, ako tieto znaky vyplývajú z § 47 ZP. Na rozdiel od iných druhov právnych vzťahov zamestnanec v pracovnom pomere sa nemôže dať vo svojej práci zastúpiť. Práca, ktorú si so zamestnávateľom dohodne, je viazaná výlučne na jeho osobu. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce. Princíp osobnej závislosti a podriadenosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi najviac charakterizuje pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah a súčasne ho odlišuje od iných druhov právnych vzťahov, najmä od občianskoprávnych vzťahov, resp. obchodnoprávnych vzťahov.

Pracovný pomer je na rozdiel od obchodno-právnych vzťahov či občianskoprávnych vzťahov založený na princípe podriadenosti a nadriadenosti. Preto pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah nie je založený na princípe rovnosti.

Najpodstatnejšou právnou charakteristikou závislej práce je práca vykonávaná v pracovnom čase. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ju celý súbor pracovných činnosti zamestnanca, ktoré sa opakujú. Závislá práca má byť právom dovolená a súčasne zodpovedať dobrým mravom.


Závislou prácou nie je práca:

  • ktorú zamestnanec vykonáva nie osobne, ale prostredníctvom ďalších osôb, svojich rodinných príslušníkov alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb na základe zmluvných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov,

  • ktorá je samostatnou a zamestnanec pri nej v žiadnom prípade nedostáva pokyny od zamestnávateľa - objednávateľa,

  • ktorú zamestnanec vykonáva vo vlastnom mene pod vlastnou „značkou“, výsledok alebo službu využívajú aj iní odberatelia,

  • ktorú zamestnanec vykonáva bez určeného pracovného času, napr. dohodnú sa obe strany na dodávke určitých prác s uvedením termínu bez stanovenia harmonogramu prác atď.


Môže fyzická osoba vykonávať prácu predavačky ako živnostníčka v potravinách, ktorých majiteľom je iná fyzická osoba?

Čo je živnosťou jasne definuje ust. § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v zmysle ktorého živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. V uvedenom prípade predavačka v potravinách nevykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, ale v mene majiteľa obchodu, taktiež táto činnosť nie je vykonávaná na vlastnú zodpovednosť, a to voči kupujúcim, ale na zodpovednosť majiteľa. V tomto prípade ide o závislú prácu, ktorá musí byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere.


Môže fyzická osoba vykonávať prácu vodiča ako živnostník ak je vodičom autobusu, ktorý je vlastníctvom podnikateľa, vykonáva prácu podľa pokynov podnikateľa a podnikateľ mu vypláca každý mesiac mzdu?

V tomto prípade sú naplnené všetky znaky závislej práce a teda na výkon takejto práce musí byť spravidla uzatvorený pracovný pomer.


Podnikateľ uzatvoril so živnostníkom obchodnú zmluvu na zhotovenie typových dielcov za odmenu a realizácia prebieha tak, že dielce živnostník vyrába osobne v podnikateľovej dielni na jeho sústruhu a z materiálu patriaceho podnikateľovi, v čase určenom poverenou fyzickou osobou každý pracovný deň od 6.00 do 14.00 hod. a postup určuje, pokyny udeľuje a kvalitu priebežne kontroluje zodpovedný podnikateľ.

V tomto prípade ide o závislú prácu, ktorá musí byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo výnimočne v pracovnoprávnom vzťahu založenom niektorou z dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru..

Účastníci pracovnoprávnych vzťahov

Z hľadiska pracovného pomeru ako základného, dvojstranného a záväzkového pracovnoprávneho vzťahu môžeme zamestnávateľa charakterizovať ako oprávnenú osobu, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu je nielen v právnej pozícii oprávnenej osoby, ale aj v právnej pozícii povinnej osoby.

ZP pri úprave právnej subjektivity zamestnávateľa - právnickej osoby vychádza z toho, že zamestnávateľ má právny status právnickej osoby, ktorý mu priznávajú normy OZ. Ak má osoba status právnickej osoby podľa OZZPjej prisudzuje status zamestnávateľa za predpokladu, že zamestnáva minimálne jedného zamestnanca. Zamestnávateľ je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Zamestnávatelia vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Zamestnávateľ - fyzická osoba

Status zamestnávateľa - fyzickej osoby vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká plnoletosťou.

Spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa

Spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa - právnickej osoby vo všetkých veciach sa priznáva štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu. Štatutárnym orgánom je ten vedúci zamestnanec, ktorý je zapísaný v obchodnom registri ako štatutárny orgán. Štatutárny orgán môžu určiť priamo stanovy spoločnosti alebo zákon. U právnických osôb, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra, je štatutárny orgán určený buď zriaďovacou listinou alebo zákonom.

Zamestnávateľ - fyzická osoba nekoná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ale právne úkony robí osobne.

Zamestnanec

Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Zamestnancom môže byť len fyzická osoba. Tento pojem ZP používa nielen na označenie fyzickej osoby ako účastníka pracovného pomeru, ale aj na označenie fyzickej osoby vykonávajúcej práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pracovnoprávna spôsobilosť zamestnanca

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec vzniká po splnení predpokladov uvedených v § 11 ods. 4 ZP narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Obmedzená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi