dnes je 19.7.2019
Input:

Poskytovanie výrobkov zamestnancom bezodplatne v roku 2019

27.2.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.04.2.2 Poskytovanie výrobkov zamestnancom bezodplatne v roku 2019

Ing. Eva Gášpárová


Od roku 2019 chceme poskytovať našim zamestnancom určitý počet výrobkov vlastnej výroby bezodplatne, s tým, že zamestnancov nechceme zaťažiť zdanením tohto nepeňažného príjmu. Chceme, aby to bol náklad spoločnosti.

Chcela by som si overiť, či to môžeme riešiť spôsobom, že daný benefit budeme účtovať na analyticky účet, ktorý uvedieme ako daňovo neuznateľný a zohľadníme to pri ročnom výpočte základu dane za právnickú osobu, alebo to musíme zamestnancom zdaniť ako nepeňažný prijem vo výplate za daný mesiac a následne im to v tej istej výplate dorovnať?

Odpoveď:

Pohľad autora na problematiku:

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi výrobky bezodplatne, zamestnanec dosiahne nepeňažný príjem vo výške hodnoty výrobku – daru, poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Tento príjem je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov predmetom dane a vzniká daňová povinnosť, nakoľko dary nie sú predmetom dane iba v prípadoch, ak nie sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný nepeňažný príjem zdaniť spolu s peňažným príjmom zamestnanca, nakoľko ide o príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmami zo závislej činnosti sú príjmy bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zamestnávateľ môže nepeňažný príjem zamestnancovi zdaniť:

  • bez navýšenia nepeňažného príjmu, a to tak, že hodnotu nepeňažného plnenia zdaní zamestnancovi v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci jeho poskytnutia, alebo

  • s navýšením peňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov na sumu podľa prílohy č. 6 zákona, t. j. navýšiť o poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec a preddavok na daň, pričom suma navýšenia nepeňažného plnenia je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 zákona o dani z príjmov.

Daňová uznateľnosť nákladu na poskytnutý nepeňažný príjem sa z pohľadu zamestnávateľa posudzuje nezávisle od toho, či pre zamestnanca je tento nepeňažný príjem zdaniteľným príjmom podľa § 5 zákona o dani z príjmov alebo je pre zamestnanca oslobodený od dane, prípadne nie je predmetom dane.

Za daňový výdavok sa podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov považuje náklad preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve. Musí teda existovať súvislosť konkrétneho výdavku s dosiahnutým zdaniteľným príjmom, musí byť preukázateľne vynaložený a zaúčtovaný v účtovníctve, uplatnený do výšky limitu, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Do daňových výdavkov zamestnávateľa možno zahrnúť preukázateľné náklady vynaložené zamestnávateľom, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1ods. 3 písm. d) zákona aj nad rámec limitov ustanovených v osobitných predpisoch za podmienky, že tieto plnenia zamestnancovi vyplývajú z kolektívnej zmluvy, interného predpisu, z pracovnej zmluvy alebo z inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa kolektívnej zmluvy. Vyplýva to z § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Záver:

Zamestnávateľ je povinný nepeňažný príjem, spočívajúci v bezodplatnom poskytnutí vlastných výrobkov, zamestnancovi zdaniť (ak nejde o zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, kde je nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby najviac v úhrnnej sume 200 € ročne oslobodených od dane).

Ak je bezodplatné poskytovanie výrobkov vlastnej výroby zamestnancom dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa alebo inej zmluve uzatvorenej podľa Zákonníka práce, a nepeňažný príjem zamestnanca sa zdaní podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov (navýšením nepeňažného plnenia), náklady na poskytnutý nepeňažný príjem sú s ohľadom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, t. j., ak sú náklady na výrobu vlastných výrobkov zaúčtované v účtovníctve štandardným spôsobom, úpravu základu dane nie je potrebné vykonať.

Ak sa nepeňažný príjem zamestnanca zdaní podľa § 35 zákona o dani z príjmov (bez navýšenia nepeňažného príjmu), náklady na poskytnutý nepeňažný príjem sú podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom zamestnávateľa, t. j., ak sú náklady na výrobu vlastných výrobkov zaúčtované v účtovníctve štandardným spôsobom, je potrebné vykonať úpravu základu dane. Náklady na výrobu výrobkov poskytnutých ako zamestnanecký benefit bezodplatne je vhodné viesť na samostatnom analytickom účte.

Legislatívna úprava:

  • § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

  • § 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

(3) Príjmom zamestnanca je aj

d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto