dnes je 6.12.2019
Input:

Nastavenie pracovného času v nepretržitej prevádzke z pohľadu Zákonníka práce

7.3.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.05.1.2 Nastavenie pracovného času v nepretržitej prevádzke z pohľadu Zákonníka práce

JUDr. Juraj Mezei, PhD.

V súčasnej spoločnosti fenomén dĺžky a rozvrhnutia pracovného času smeruje k jeho väčšej flexibilite. Je to spojené so zvyšovaním produktivity práce, znižovaním prácnosti masovej výroby v súvislosti s technologickým pokrokom, zavádzania inteligentných technológií, ktoré nahrádzajú opakovanú výrobu sériovou premenlivou produkciou, vyžadujúcou veľké pracovné nasadenie nárazového charakteru.

Právna úprava pracovného času sa nachádza v tretej časti Zákonníka práce (ZP). Obsahovo sa dotýka predovšetkým jeho dĺžky, organizácie a spôsobov rozvrhnutia. Mimoriadny význam zohrávajú pri definovaní normatívnych mantinelov dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce a nariadenia a smernice orgánov Európskej únie, v zmysle ktorých sa napríklad, relatívne plošne, z hľadiska právnych úprav mnohých krajín, ustanovil 8 hodinový pracovný deň a 48 hodinový pracovný týždeň.

Pracovný čas je podľa zákona (§ 85 ods. 1 ZP) časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku nie je zákonom definovaná, no analogicky pôjde o akúkoľvek dobu, ktorá nie je pracovným časom. Z hľadiska dĺžky pracovného času, času odpočinku a dovolenky ide o kogentné zákonné minimá a maximá, ktoré musí zamestnávateľ rešpektovať a nie je možné sa od nich zmluvne odkloniť.

Týždenný pracovný čas

Ohraničenie maximálnej dĺžky pracovného času je ústavným právom, ktoré vymedzuje ZP nasledovnými týždňovými limitmi:

  • 40 h týždenne pre pracovný čas zamestnanca vo všeobecnosti,

  • 38 a 3/4 h týždenne pre zamestnanca v práci na dve zmeny,

  • 37 a 1/2 h týždenne pre zamestnanca v práci na tri zmeny alebo v nepretržitej prevádzke,

  • 33 a 1/2 h týždenne pre zamestnanca v práci s rizikom,

  • 30 h týždenne pre zamestnanca mladšieho ako 16 rokov, pričom do tejto hodnoty sa započítava práca pre všetkých jeho zamestnávateľov,

  • 37 a 1/2 h pre mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, so započítaním práce pre všetkých jeho zamestnávateľov.

Tieto zákonné hodnoty sa s výnimkou posledných dvoch prípadov týkajú práce u každého zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec pracuje. V týchto týždenných limitoch ide o tzv. čistý pracovný čas, bez prestávok na obed a oddych na rozdiel od pojmu pracovná zmena, ktorej súčasťou je aj prestávka na obed a oddych.

Uvedené hodnoty predstavujú len najvyššie zákonné prípustné limity, v rámci ktorých zamestnávateľ pre svojich zamestnancov ustanoví ustanovený týždenný pracovný čas. Praktický význam pre zamestnanca má aj inštitút určeného týždenného pracovného času ako času, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v príslušnom týždni na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času.

V európskom kontexte ZP zakotvuje aj maximálny týždenný limit pracovného času vrátene práce nadčas, ktorý predstavuje 48 h. Výnimočné je v našom právnom stave povolená aj možnosť tzv. individuálneho vyviazania sa zdravotníckeho zamestnanca z tohto limitu, čím dôjde k dobrovoľnému predlženiu ich týždenného pracovného času vrátene práce nadčas na 56h.

ZP nedefinuje pojem „nepretržitá prevádzka”. Vymedzuje však pojem „nepretržitý pracovný režim” tak, že ide o pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni (§ 90 ods. 8 ZP).V nadväznosti na to možno nepretržitú prevádzku chápať ako prevádzku, v ktorej výroba alebo činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, teda 24 hodín denne, 7 dní v týždni, kedy zamestnanca jednej zmeny strieda zamestnanec ďalšej zmeny.

Maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca v nepretržitej prevádzke (ZP tu výslovne používa tento pojem) je 37 a 1/2 h týždenne. Keďže spravidla bude mať zamestnanec v nepretržitej prevádzke aj nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, treba mať na pamäti aj ustanovenie (§ 87 ods. 4 ZP), ktorým sa obmedzuje pracovný čas v priebehu 24 hodín na maximálne 12 hodín.


  • V prípade záujmu zamestnávateľa zaviesť nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času na obdobie max. 4 mesiace, ZP stanovuje, že zamestnávateľ tak môže vykonať po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne po dohode so zamestnancom.

  • V prípade záujmu zamestnávateľa zaviesť nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času na obdobie dlhšie ako 4 mesiace (max 12 mesiacov), alebo pri zavádzaní konta pracovného času (§ 87a ZP), ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemôže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne/zaviesť konto pracovného času, pretože ZP neumožňuje akúkoľvek náhradu dohody zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.

Charakteristickým rysom práce v nepretržitej prevádzke je práca podľa vopred určeného harmonogramu striedania pracovných zmien (podľa tzv. zmenového kalendára).

ZP čiastočne uľahčuje postup zamestnávateľa v tom, že neukladá zamestnávateľovi striktne rozvrhovať pracovný čas na celý mesiac vopred. Zákon ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť zamestnancovi najmenej týždeň vopred oznámiť rozvrhnutie pracovného času s tým, že rozvrh má platiť najmenej na týždeň (§ 90 ods. 9 ZP).

Práca na zmeny v nepretržitej prevádzke má spravidla periodický charakter. Úsek, kedy vždy po určitom období zamestnanec určitej zmeny nastúpi v rovnaký čas na prácu v rovnaký kalendárny deň týždňa, je teda uzavretým cyklom a zamestnanec po jeho ukončení znova nastúpi v ten istý kalendárny deň na tú istú pracovnú zmenu ako na začiatku predchádzajúceho cyklu. V rámci uzavretého cyklu je nevyhnutné zamestnancovi plánovať zmeny tak, aby v priemere na jeden týždeň odpracoval určený týždenný pracovný čas.

Okrem zákonného obmedzenia pracovného času (§ 85 a nasl. ZP), samozrejme, treba vychádzať aj z potreby práce, teda z počtu hodín, ktoré zamestnávateľ potrebuje vykryť jednou pracovnou zmenou. Zamestnávateľ tak musí zosúladiť potrebu práce s množstvom práce v intenciách zákonných limitov a obmedzení.


Nie je v súlade s právnou úpravou Zákonníka práce plánovať zamestnancovi zmeny zahŕňajúce nadčasovú prácu, pretože nadčasová práca by mala byť výnimočná (nie plánovaná). V tomto prípade, je povinnosťou zamestnávateľa zosúladiť potrebu práce a množstvo práce (napr. skrátením otváracích hodín, alebo prijatím ďalšieho zamestnanca a pod.).

Najbežnejším spôsobom úpravy zmenového kalendára za účelom zosúladenia potreby práce a množstva práce je skrátenie alebo vylúčenie vybranej zmeny.

Pri periodickom cykle 4 týždňov je maximálne možné zamestnancovi plánovať 150 hodín (4 x max. týždenný pracovný čas).

Pri 12-hodinových zmenách je čistá dĺžka pracovnej zmeny 11,5 hodiny (polhodinová prestávka na jedenie a oddych – do úvahy pre ilustráciu neberieme osobitné dojednania prestávok