Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Nárok na poskytnutie stravného počas tuzemskej pracovnej cesty v roku 2018

23.2.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.04.2.1 Nárok na poskytnutie stravného počas tuzemskej pracovnej cesty v roku 2018

Ing. Ľuboslava Minková


Naša spoločnosť poskytuje zamestnancom Gastro lístky. Pracovná doba je od 7:00 do 15:30 hod. Naši zamestnanci chodia na obed o 10:30 hod. (t.j. skôr ako po odpracovaní 4 hod.) a o 11:00 hod. odchádzajú na služobnú cestu. Na servise sú niekedy menej ako 5 hod., niekedy dlhšie ako 5 hod. Na čo majú nárok?

Pohľad autora na problematiku:

Podmienky poskytovania stravného počas pracovnej cesty upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách”) a podmienky zabezpečovania stravovania na pracovisku upravuje § 152 ZP.

Pri posudzovaní nároku na stravné počas pracovnej cesty a na zabezpečenia stravovania podľa Zákonníka práce platí všeobecná zásada, že každý čas vo vzťahu k nárokom zamestnanca sa posudzuje osobitne (samostatne), to znamená, že čas

  • výkonu práce na pracovisku v rámci ustanovenej pracovnej zmeny sa posudzuje podľa § 152 Zákonníka práce a čas

  • strávený na pracovnej ceste (čas strávený cestovaním + výkon práce) podľa § 5 ZCN.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné pri vyslaní zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu nárok zamestnanca na stravné v rámci kalendárneho dňa posudzovať iba v zmysle § 5 ZCN. V prípade, že zamestnanec má výkon práce počas tohto kalendárneho dňa aj na pracovisku, tento čas treba posudzovať osobitne, a to podľa § 152 ZP. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci ustanovenej pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny; výkon práce viac ako štyri hodiny v rámci ustanovenej pracovnej zmeny nemusí byť nepretržitý, ale môže pozostávať aj z viacerých kratších časových úsekov.

Ak má zamestnanec výkon práce v rámci kalendárneho dňa stále na pracovisku, to znamená že nie je vyslaný na pracovnú cestu, jeho nárok na stravovanie je potrebné posudzovať iba v zmysle § 152 ZP.

Ak má zamestnanec výkon práce v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny stále mimo pracoviska, to znamená že je vyslaný na tuzemskú pracovnú cestu, jeho nárok na stravné je potrebné posudzovať iba podľa § 5 ZCN. V tomto prípade mu zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ZP z dôvodu, že jeho výkon práce na pracovisku v rámci pracovnej zmeny nebol viac ako štyri hodiny.

Ak vznikne zamestnancovi nárok na stravovanie, t. j. výkon práce zamestnanca v rámci ustanovenej pracovnej zmeny je dlhší ako štyri hodiny (jeden nepretržitý časový úsek v rámci pracovnej zmeny alebo časový úsek po spočítaní viacerých časových úsekoch v rámci ustanovenej pracovnej zmeny), má vo všeobecnosti nárok na zabezpečenie stravovania a to bez ohľadu na to, či zamestnanec ostatný čas bol napr. vyslaný na pracovnú cestu, mal v prekážku v práci, čerpal pol dňa dovolenky a pod.

Ak sú v rámci kalendárneho dňa/pracovnej zmeny splnené podmienky na poskytnutie obidvoch plnení, je potrebné zamestnancovi obidve plnenia poskytnúť podľa vyššie uvedených predpisov. Uvedené nároky nie sú duplicitné plnenia z dôvodu, že každé plnenie sa

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: