Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Najčastejšie problémy pri poskytovaní cestovných náhrad v roku 2018

12.7.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.13.1.2 Najčastejšie problémy pri poskytovaní cestovných náhrad v roku 2018

Ing. Eva Gášpárová

Pre vysielanie zamestnancov na pracovné cesty, uhrádzanie a zúčtovanie výdavkov spojených s pracovnou cestou platia zákonmi stanovené pravidlá. Základnou právnou normou pre poskytovanie cestovných náhrad je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Predmetom článku je upozorniť na niektoré chyby pri aplikácii zákona a poskytnúť návody na ich zamedzenie.

Určenie podmienok pracovnej cesty

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu je v zmysle § 3 zákona o cestovných náhradách povinný určiť:

- miesto nástupu na pracovnú cestu, ktorým je obvykle miesto pravidelného pracoviska alebo miesto výkonu práce, za miesto nástupu na pracovnú cestu sa môže určiť aj iné miesto, napr. bydlisko zamestnanca, mesto alebo obec, kde sa zamestnanec pred nástupom na pracovnú cestu zdržiava,

- miesto výkonu práce, určené konkrétnym miestom (napr. názvom firmy, inštitúcie) alebo mestom resp. obcou,

- čas trvania, stanovený dňom a hodinou nástupu na pracovnú cestu a predpokladaným dňom prípadne aj hodinou skončenia pracovnej cesty, čas trvania pracovnej cesty má význam pre posúdenie nároku na cestovné náhrady, čas nástupu na pracovnú cestu nemusí byť zhodný so začiatkom pracovného času. Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť zhodný s pracovným časom zamestnanca. Čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času výkonom práce alebo inak ako plnením pracovných úloh (napr. cestovanie) sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas strávený na pracovnej ceste po pracovnom čase výkonom práce sa považuje za prácu nadčas, ale strávený inak ako výkonom práce je voľnom, za ktoré zamestnancovi nepatrí mzda ani žiadna náhrada. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť náhradu napr. za stratu času, ide o nenárokovú náhradu,

- spôsob dopravy, určený dopravným prostriedkom (autobus, vlak, lietadlo, služobné alebo vlastné motorové vozidlo, taxi, miestna verejná hromadná doprava), ktorý má zamestnanec použiť na dopravu z miesta nástupu do miesta konania pracovnej cesty, v mieste konania pracovnej cesty a z miesta konania do miesta skončenia pracovnej cesty, pri použití cestného motorového vozidla iného než vozidla zamestnávateľa je potrebné stanoviť, či náhrada za použitie motorového vozidla bude vo výške lístka pravidelnej verejnej dopravy alebo vo výške podľa platných sadzieb,

- miesto ukončenia pracovnej cesty, ktorým rovnako ako pri nástupe na pracovnú cestu môže byť miesto pravidelného pracoviska alebo miesto výkonu práce, bydlisko zamestnanca, mesto alebo obec kde sa zamestnanec po pracovnej ceste bude zdržiavať,

- ďalšie podmienky pracovnej cesty, napr. spôsob ubytovania, spolucestujúce osoby, práca nadčas a pod.

Krátenie stravného pri tuzemskej pracovnej ceste

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, stravné sa mu neposkytne. Bezplatným stravovaním v plnom rozsahu rozumieme zabezpečené bezplatné podanie troch hlavných jedál – raňajok, obeda a večere bez toho, aby zamestnanec za toto stravovanie musel zaplatiť, pričom zdroj financovania bezplatného stravovania nie je podstatný. Za bezplatné stravovanie sa nepovažuje poskytnutie obvyklého pohostenia podaním kávy, minerálnej vody, obloženého chlebíčka a pod. Za zabezpečenie stravovania nie je možné považovať ani poskytnutie stravovacích poukážok.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, stravné sa mu kráti. Za bezplatne zabezpečené jedlo považujeme hlavné jedlo, na ktoré zamestnanec nemusí doplácať. Miera krátenia je viazaná na jedno hlavné jedlo a je stanovená percentom z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy.

Krátenie stravného je nasledovné:

- krátenie o 25 %, t.j. o 10,90 x 25 % = 2,725 € pri bezplatne poskytnutých raňajkách,

- krátenie o 40 %, t.j. o 10,90 x 40 % = 4,360 € pri bezplatne poskytnutom obede,

- krátenie o 35 %, t.j. o 10,90 x 35 % = 3,815 € pri bezplatne poskytnutej večeri.

Z uvedeného vyplývajú tieto zásady krátenia stravného:

- uplatňuje sa jednotná miera krátenia,

- stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín,

- ak sú dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného, nominálna hodnota krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej nižšej sumy stravného,

- vypočítaná nominálna hodnota krátenia sa nezaokrúhľuje, zaokrúhľuje sa až suma stravného,

- o vypočítanú nominálnu hodnotu sa kráti stravné, na ktoré ma zamestnanec nárok v závislosti od času trvania pracovnej cesty,

- stravné je možné krátiť maximálne do výšky nároku na stravné,

- pri krátení stravného sa na hodnotu stravy (raňajky, obed, večera) uvedenej na doklade (napr. pozvánke, prihláške, vyúčtovaní) neprihliada.


Zamestnanec sa zúčastní na pracovnej porade v sídle spolupracujúcej firmy. Pracovná cesta sa začala v prvý deň o 17.00 hod. Večeru a raňajky si zabezpečil sám. Obed mu bol poskytnutý na porade bezplatne. Pracovná cesta sa skončila na druhý deň o 17.00 hod. Zamestnanec má nárok na stravné za prvý deň vo výške 4,80 €. Za druhý deň pracovnej cesty má nárok na stravné pre časové pásmo 12 až 18 hodín, ale krátené o 40 % z dôvodu zabezpečenia bezplatného obeda, t. j. 2,74 €.

Ak pri pracovnej ceste boli zamestnancovi preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, stravné sa znižuje o 25 % zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy, na hodnotu raňajok vyčíslených v doklade sa neprihliada.


Zamestnanec k zúčtovaniu pracovnej cesty predložil účet z ubytovacieho zariadenia. Súčasťou poplatku za ubytovanie sú aj bezplatne poskytnuté raňajky bez určenia ceny. Zamestnancovi patrí stravné znížené o 25%:

- v prvom časovom pásme: 4,80 – 2,725 = 2,075 €,

- v druhom časovom pásme: 7,10 – 2,725 = 4,375 €,

- v treťom časovom pásme: 10,90 – 2,725 = 8,175 €.

Krátenie stravného musí byť zabezpečené preukazným spôsobom. Zákon neustanovuje spôsob preukazovania, len deklaruje potrebu preukázania bezplatne poskytnutého stravovania a poskytnutie raňajok v rámci ubytovacích služieb. Preukázanie môže byť zabezpečené:

- dokladom, napr. od ubytovacieho zariadenia, v ktorom môže ale nemusí byť vykázaná hodnota poskytovaných raňajok, pozvánkou, zápisom z obchodných rokovaní a pod.,

- alebo v súlade s § 13 ods. 10 zákona o cestovných náhradách aj vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní pracovnej cesty, t. j. zamestnanec sám vyznačí vo vyúčtovaní, že mal bezplatne poskytnuté stravovanie alebo raňajky v rámci ubytovania. Táto skutočnosť vyplýva aj z § 35a) zákona, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný informovať zamestnávateľa o všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre poskytnutie náhrad.

Krátenie stravného pri zahraničnej pracovnej ceste

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie iba čiastočne, stravné určené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty sa kráti:

- o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,

- o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,

- o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru

z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo u zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania z najvyššej dohodnutej sumy stravného.

Z uvedeného vyplývajú tieto zásady krátenia stravného:

- uplatňuje sa jednotná miera krátenia,

- stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo základnej sadzby stravného pre časové pásmo nad 12 hodín,

- ak sú dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného, nominálna hodnota krátenia sa vypočíta

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: