dnes je 22.10.2019
Input:

Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca v roku 2019

12.9.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.17.1.1 Krátenie dovolenky z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca v roku 2019

Ing. Eva Gášpárová

Zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, len v zákonom ustanovenom rozsahu podľa § 109 Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec v tomto roku nepracoval z dôvodu:

  • - výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • - čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce (dovolenka sa nekráti za čas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1),
  • - dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,
  • - dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1ods. 3 písm. c) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu:
    • - dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz, ktoré zavinil zamestnanec (dovolenka sa nekráti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ),
    • - karantény, ošetrovania chorého člena rodiny, starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov,
    • - pracovného voľna na žiadosť zamestnanca.

Z uvedeného vyplýva, že pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ktoré zavinil zamestnanec a v dôsledku ktorej zamestnanec zamešká 100 a viac pracovných dní, môže mať za následok krátenie dovolenky. Zamestnávateľ dovolenku zamestnancovi môže, ale nemusí, krátiť.

Pri krátení dovolenky platí zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti iba z dôvodov, ktoré vznikli v tomto kalendárnom roku. Pre krátenie dovolenky musia byť splnené dve podmienky, a to:

  • - vznik nároku na dovolenku – zamestnancovi vzniká:
    • - nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával pri ňom prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, alebo
    • - nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok,
  • - vznik vyššie uvedených prekážok v práci, ktoré sú dôvodom na krátenie dovolenky, pričom platí všeobecné pravidlo, že dovolenku možno krátiť za dni osobných prekážok v práci, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce.


Príklad

Zamestnanec bol práceneschopný od 1. 10. 2018 do 25. 4. 2019. Za celé obdobie práceneschopnosti zamestnanec zameškal viac ako 100 pracovných dní. Dovolenka za kalendárny rok sa kráti z dôvodov, ktoré vznikli v kalendárnom roku. Nakoľko ani v roku 2018, ani v roku 2019 zamestnanec nezameškal viac ako 100 pracovných dní, dôvod na krátenie dovolenky za kalendárny rok 2018 ani rok 2019 nie je, zamestnanec má nárok na celú výmeru dovolenky za predpokladu, že odpracoval v každom kalendárnom roku aspoň 60 dní.


Príklad

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca v roku 2018 trvala viac ako 100 pracovných dní, preto mu zamestnanec dovolenku krátil. Zamestnanec nemal možnosť dovolenku vyčerpať, preto si ju preniesol do roku 2019. Pracovná neschopnosť zamestnanca však neprerušene pokračuje aj v roku 2019. Ak zamestnanec aj v roku 2019 prekročí 100 pracovných dní zameškaných z dôvodu práceneschopnosti, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku za rok 2019. Prenesenú dovolenku z roku 2018 však krátiť nemôže.

Ak sú splnené obidve podmienky na krátenie dovolenky, dovolenka sa kráti:

  • - za prvých 100 zameškaných pracovných dní – o jednu dvanástinu výmery dovolenky,
  • - za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní – o jednu dvanástinu výmery dovolenky.

Za zameškané pracovné dni sa považujú pracovné dni, kedy by zamestnanec podľa rozvrhu pracovných dní pracoval, ale napr. z dôvodu práceneschopnosti ich neodpracoval. Zmeškaným pracovným dňom môže byť hociktorý deň kalendárneho týždňa, aj deň sviatku, ak je takýto deň pri zamestnávateľovi pracovným dňom. Ak by zamestnanec v deň sviatku (ak by nebol práceneschopný) nepracoval a patrila by mu náhrada mzdy alebo pri mesačnej mzde by sa mu mzda nekrátila, podľa § 144a ods. 1 písm. f) Zákonníka práce by išlo o tzv. odpracovaný deň a tento deň sviatku sa do zameškaných pracovných dní na účely krátenia dovolenky nezapočítava.

Zákonník práce neustanovuje pravidlá pre zaokrúhľovanie hodnôt na účely krátenia dovolenky. Spôsob zaokrúhľovania môže stanoviť zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo inom vnútornom predpise, rovnako ako spôsob zaokrúhľovania pri prepočte dovolenky, pri výpočte pomernej časti dovolenky za kalendárny rok.


Príklad

Zamestnanec s výkonom práce v pracovné dni kalendárneho týždňa bol práceneschopný od 1. 4. 2019 do 26. 9. 2019, t. j., zameškal 123 pracovných dní (bez dní sviatkov). Jeho základná výmera dovolenky za kalendárny rok je päť týždňov. Za 123 zameškaných pracovných dní mu zamestnávateľ kráti dovolenku o dve dvanástiny – o jednu dvanástinu za prvých 100 zameškaných dní a o jednu dvanástinu za ďalších 21 zameškaných dní, t. j. o 4 dni (25 x 2 / 12, po zaokrúhlení na celé dni). Zamestnanec má za rok 2019 nárok na dovolenku 21 dní, za predpokladu, že do konca roka 2019 už nezamešká ďalšie pracovné dni.

Ak zamestnanec v kalendárnom roku zamešká viac ako 100 pracovných dní, ale v kalendárnom roku neodpracoval aspoň 60 dní, dovolenka sa nekráti, ale dovolenka sa určí ako dovolenka za odpracované dní v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.


Príklad

Zamestnanec z dôvodu práceneschopnosti, ktorá trvala od 12. 2. 2019 do 25. 11. 2019 odpracuje v kalendárnom roku 2019 len 56 dní. Keďže neodpracoval aspoň 60 dní, nárok na dovolenku za kalendárny rok mu nevzniká a nevzniká ani možnosť krátenia dovolenky, hoci zameškal viac ako 100 pracovných dní. Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za 56 odpracovaných dní v dĺžke dvoch dvanástin dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnávateľ môže dovolenku krátiť bez ohľadu na to, či ju zamestnanec už čerpal, alebo nečerpal. Zamestnanec stráca nárok na tú časť dovolenky, o ktorú mu bola krátená. Zamestnávateľ v rozhodnutí o krátení dovolenky musí uviesť dôvod a rozsah krátenia dovolenky. Ak zamestnanec vyčerpal dovolenku a až po jej vyčerpaní vznikol dôvod na jej krátenie, je povinný zamestnávateľovi vrátiť poskytnutú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok.


Príklad

Zamestnanec má nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Do dňa vzniku práceneschopnosti vyčerpal 18 dní dovolenky. Od 26. 6. 2019 je dlhodobo práceneschopný a do konca kalendárneho roku tak zamešká 129 pracovných dní. Zamestnávateľ mu kráti dovolenku o dve dvanástiny, t. j. o 3 dni (20 x 2 / 12, po zaokrúhlení