dnes je 19.7.2019
Input:

Druhy príjmov

14.5.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

10.4.3.1 Druhy príjmov

Ing. Dagmar Piršelová; Ing. Viera Mezeiová

Spoločníci a konatelia sro môžu mať v súvislosti s výkonom práce alebo výkonom funkcie pre spoločnosť v nadväznosti na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov vzn.n.p.(ZDP) tieto druhy príjmov:

  • podiely na zisku

  • príjmy zo závislej činnosti

  • príjmy z podnikania (SZČO)

Ak má spoločník (konateľ) vyplatený

● podiel na zisku – tento príjem nebol do 31.12.2016 predmetom dane; s účinnosťou od 1.1.2017, podiel na zisku pre túto skupinu daňovníkov je podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP predmetom dane so sadzbou 7 % (ak ide o podiely na zisku zo zdrojov v zahraničí z nezmluvného štátu so sadzbou 35 %)

  • príjem zo závislej činnosti, pričom ak

- má uzatvorený so svojou spoločnosťou pracovnoprávny vzťah - príjem, za prácu pre sro sa zahrnuje do § 5 ods. 1 písm. a) ZDP;

- nemá uzatvorený so svojou spoločnosťou pracovnoprávny vzťah, ale pracuje pre spoločnosť - príjem za prácu sa zahrnuje do § 5 ods. 1 písm. b) ZDP;

  • príjem z obchodnoprávneho vzťahu - nie je vylúčené, aby spoločník sro, ktorý má živnostenské oprávnenie, nemohol uzavrieť obchodný vzťah k sro, v ktorej má kapitálovú účasť. Takýto vzťah a spôsob zdanenia je daňovo uznateľný za podmienky, že takouto formou zabezpečuje úlohy, ktoré nie sú bežnými úlohami vyplývajúcimi z predmetu činnosti sro, v ktorej je spoločníkom.

II. – I. Podiely na zisku spoločníka – „majetková účasť”

Ak spoločník sro dostane vyplatený podiel na zisku (z účasti, vkladu do spoločnosti), v zmysle Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ”), na daňové účely ide o príjem, ktorý ZDP nezaraďuje do klasifikácie príjmov FO podľa § 5 až § 10 ZDP

Spoločníkovi je podiel na zisku vyplatený bez zdanenia v prípade, ak je vyplácaný zo zisku vytvoreného za zdaňovacie obdobia 2003 až 2016 a spoločnosť takýto príjem neuvádza do mzdového listu (§ 39 ods. 2 ZDP) a do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej (§ 39 ods. 5 ZDP). Ak je vyplatený zo zisku vytvoreného za zdaňovacie obdobie 2017 a nasl. , tento je predmetom dane a zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou (7 % a ak ide o podiely na zisku z tzv. „nezmluvného štátu”, sadzbou 35 %).


Poznámka: Podľa § 123 ods. 1 ObchZ spoločníci majú nárok na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Problematika poistného – zmeny od 1. 1. 2011 pozri časť 9.4.2.

II-II. Preddavky na podiely na zisku

Podľa ustanovenia § 123 ods. 2 ObchZ spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.

Ak by však spoločnosť predsa vyplatila preddavky na podiely na zisku spoločníkovi, pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v zmysle § 5 ZDP bez ohľadu na právny dôvod.

Takáto výplata má za následok, povinnosť platiteľa zdaniť uvedené preddavky na podiel na zisku ako iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

II.- III. Podiely na zisku konateľa – bez „majetkovej účasti”

Podľa § 133 ObchZštatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP, predmetom dane nie je podiel na zisku vyplatený aj členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti. To znamená, že aj vyplatený podiel na zisku sro, vyplatený konateľovi, ktorý je zamestnancom, sa do roku 2016 zahrnoval do § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. Podiel na zisku vytvorenom za zdaňovacie obdobie 2017 a nasl. sa zahrnuje pre týchto daňovníkov do § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.

Aj u tohto konateľa platí, že ak by mal vyplatený preddavok na podiel na zisku, tak by išlo o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

III. Spoločník s. r. o a živnosť spoločníka

Ak spoločník sro fakturuje „svojej” spoločnosti za určitú prácu ako podnikateľ (napr. ak je súčasne živnostníkom), pri dodržaní ustanovenia § 136 ObchZ (zákaz konkurencie) by takéto plnenie predstavovalo pre spoločníka príjem z podnikania (vyplatilo by sa mu v brutto výške).

Nepredstavovalo by príjem zo závislej činnosti.

Tento postup je však legálny a možný len vtedy, ak sa fakturovanie týka prác, ktoré nesúvisia vecne s podnikateľskou činnosťou spoločnosti.

Ak by tomu tak nebolo, fakturovanú čiastku spoločnosť musí považovať u spoločníka za príjem zo závislej činnosti so štandardným zdanením týchto príjmov.

IV. Príjem zo závislej