Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Spoločník, konateľ ako zamestnanec z pohľadu mzdového účtovníka v roku 2017

27.10.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2017.20.1.2 Spoločník, konateľ ako zamestnanec z pohľadu mzdového účtovníka v roku 2017

Ing. Martina Švaňová

Prípady, kedy konateľ pre spoločnosť súčasne pracuje na základe pracovnej zmluvy, nie sú nijak výnimočné. V praxi sa teda často stretávame s prípadom, kedy konateľ je zároveň aj zamestnancom. Je však potrebné dbať na dodržiavanie určitých pravidiel, ktoré Vám priblížime v tomto článku.

Konateľ z pohľadu obchodného a pracovného práva

V praxi je veľmi dôležité vnímať rozdiel medzi funkciou štatutárneho orgánu a pracovným pomerom. Pracovný pomer zakladá výkon závislej práce vo vzťahu „podriadený-nadriadený” a podľa pokynov zamestnávateľa. Tento vzťah upravuje Zákonník práce. Vzťah spoločnosti a štatutárneho orgánu upravuje Obchodný zákonník a ide o úpravu obchodného vedenia a konania osoby v mene spoločnosti.

Funkciu konateľa nemožno považovať za druh práce, a teda nemôže byť dôvodom na uzatvorenie pracovného pomeru. Ak by niekto uzatvoril pracovnú zmluvu na druh práce „konateľ”, pôjde o nezmysel. Ak pracovná zmluva špecifikuje pracovnú pozíciu ako „obchodný riaditeľ”, z terminologického hľadiska nebude takéto označenie spochybnené. Dôležité však je stanovenie obsahu pracovného pomeru a rozsah kompetencií danej osoby. Ide tu o to, že obsah funkcie konateľa sa nesmie prekrývať s obsahom pracovného pomeru.

Príklad:

  1. Konateľ, s. r. o., má so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na pozíciu programátora. Zatiaľ, čo ako konateľ uzatvára nové zmluvy a má na starosti obchodné vedenie, ako programátor vykonáva činnosť, ktorá sa s funkciou konateľa nijakým spôsobom neprekrýva.
  2. Konateľ, s. r. o., má so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na pozíciu obchodného riaditeľa. Pracovná zmluva uvádza, že osoba ako obchodný riaditeľ bude napr. zodpovedať za organizačnú prevádzku spoločnosti, bude rozhodovať o obchodnej politike, zaisťovať vedenie účtovníctva a podobne. Keďže sa obsah pracovného pomeru prekrýva s obsahom funkcie konateľa, v tomto prípade sa pracovná zmluva považuje za neplatnú.

Konateľ ako zamestnanec - „áno, či nie” ?

Spoločník a konateľ spoločnosti zároveň. Stojíte pred otázkou, ako si nastaviť odmeňovanie čo najvýhodnejšie ? Prípadne vo vašej spoločnosti pôsobí konateľ a neviete, či je lepšie uzatvoriť s ním pracovný pomer alebo vyplácať odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie ?

Nadstaviť odmeňovanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzením dokáže spoločnosti, a hlavne jedinému spoločníkovi a zároveň konateľovi, ušetriť stovky eur. Na výber je niekoľko foriem odmeňovania. V každom prípade, akákoľvek odmena vyplatená konateľovi, sa považuje za príjem zo závislej činnosti a podlieha zdravotným a sociálnym odvodom a tiež dani. Z pohľadu výšky odvodov však nie je jedno, či sa odmena vypláca pravidelne alebo nepravidelne.

Ak jedna a tá istá osoba je zároveň spoločníkom, konateľom a zamestnancom alebo konateľom a zamestnancom súčasne, plynú jej z toho určité výhody.

Dôvodov, pre ktoré sa konatelia snažia získať pre seba súbežne postavenie zamestnanca, môže byť hneď niekoľko – napr.: majú zabezpečený pravidelný príjem, a to najmenej vo výške minimálnej mzdy, pravidelne sa za nich odvádza poistné na zdravotné poistenie a do fondov sociálneho poistenia, čím si zároveň zabezpečujú, hoci aj minimálny príjem v dôchodku, v prípade straty zamestnania a tiež napr. v prípade práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, či materskej dovolenky, majú nárok na platenú dovolenku, nárok na zabezpečenie stravy, pitného režimu, cestovných náhrad a iné.

Ak teda konateľ, resp. spoločník popri výkone funkcie konateľa uzatvorí aj pracovný pomer pri odmeňovaní, odvodoch ako aj zdaňovaní jeho príjmov sa bude postupovať rovnako ako u každého iného zamestnanca.

  • - z pohľadu odmeňovania

Na rozdiel od konateľa, ktorý plní svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie, za ktorú nemusí poberať odmenu, resp. ak poberá, tak minimálna ani maximálna výška nie je zákonom nijako stanovená, pri odmeňovaní konateľa – zamestnanca, t. j., ak vykonáva svoju prácu na základe pracovnej zmluvy sa musí rešpektovať zákon o výške minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokoch (§ 120 ZP). Pri prvom stupni náročnosti práce a plnom úväzku tak musí poberať v roku 2017 mzdu najmenej vo výške 435 eur/mesiac.

  • - z pohľadu odvodov

Firma sa musí registrovať ako zamestnávateľ na viacerých úradoch, a to:

  • na sociálnej poisťovni (prostredníctvom „Registračného listu zamestnávateľa”), a to najneskôr do 8 dní odo dňa, kedy začal zamestnávať prvého zamestnanca,

  • na príslušnej zdravotnej poisťovni (prostredníctvom tlačiva „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného”), a to najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa, kedy začal zamestnávať prvého zamestnanca,

Rovnako tak musí registrovať (prihlásiť) zamestnanca a to:

  • na sociálnej poisťovni (prostredníctvom „Registračného listu zamestnanca”, a to najneskôr deň pred vznikom pracovného pomeru,

  • na príslušnej zdravotnej poisťovni (prostredníctvom tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie”), a to najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru.

S uvedeným súvisí aj vybavenie elektronickej komunikácie:

  • v sociálnej poisťovni je povinnosť komunikovať elektronicky,

  • v zdravotnej poisťovni vzniká subjektu povinnosť komunikovať v prípade, ak zamestnáva viac ako 3 zamestnancov.

Každé ukončenie pracovného pomeru (aj dohodára) zamestnanca je taktiež potrebné oznámiť Sociálnej, či zdravotnej poisťovni, t. z., je potrebné podať odhlášky za zamestnanca. Zamestnávateľ sa odhlasuje len v prípade, že prestal zamestnávať posledného zamestnanca (aj dohodára).

Na tieto úkony použije rovnaké tlačivá ako pri prihlásení zamestnancov do príslušných poisťovní.

Platenie odvodov

Sociálne poistenie

Každý mesiac musí zamestnávateľ zo zúčtovanej mzdy zamestnanca, t. j. z vymeriavacieho základu odvádzať Sociálnej poisťovni poistné do jednotlivých fondov a to takto:

 zamestnanec zamestnávateľ 
Nemocenské poistenie  1,4 %  1,4 %  
Starobné poistenie  4 %  14 %  
Invalidné poistenie  3 %  3 %  
Poistenie v nezamestnanosti  1 %  1 %  
Úrazové poistenie  -  0,8 %  
Garančné poistenie  -  0.25 %  

Maximálny vymeriavací základ je na rok 2017 stanovený vo výške 6 181,00 Eur/mesiac (v prípade úrazového poistenia je maximálny vymeriavací základ neobmedzený).

Minimálny vymeriavací základ nie je stanovený.

Zdravotné poistenie

Rovnako ako do fondov sociálneho poistenia zamestnávateľ musí zo zúčtovanej mzdy zamestnanca, t. j. z vymeriavacieho základu, odvádzať aj do fondu zdravotného poistenia preddavky na poistné takto:

 zamestnanec zamestnávateľ 
Preddavok na poistné  4 %  10 %  

Maximálny vymeriavací základ bol od 1. 1. 2017 zrušený.

Minimálny vymeriavací základ nie je stanovený.

  • - z pohľadu daní

Pokiaľ spoločník pre spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva prácu na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, a za túto prácu od spoločnosti poberá príjem, tento sa považuje za príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZDP”].

Rovnako príjmom zo závislej činnosti je aj príjem plynúci spoločníkovi za jeho prácu

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: