Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní zamestnanca do zahraničia.

12.4.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.07.1.2 Povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní zamestnanca do zahraničia.

Ing. Viera Mezeiová

Úvodom je potrebné povedať, že je potrebné odlíšiť zahraničnú pracovnú cestu zamestnanca [pracovná cesta je definovaná zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v zn.n.p. (zákon o CN), ktorý ustanovuje pravidlá poskytovania cestovných náhrad] a vyslanie zamestnanca na prácu v zahraničí.

► Zahraničná pracovná cesta znamená napr. to, že:

- zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho slovenského zamestnávateľa, t. j. napr. zúčastňuje sa obchodného rokovania, podpisu zmluvy.... (svojou činnosťou „nekonkuruje” zamestnancom na území iného štátu);

- zamestnanec vykonáva pracovnú cestu v prospech slovenského zamestnávateľa a vykonáva pre neho prácu podľa pokynov (nadriadeného) zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. (Ak by sa mal na pracovnej ceste riadiť pokynmi iného zamestnávateľa, musí byť o tom pred pracovnou cestou oboznámený.);

- zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu aj bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu (zamestnanec dostáva príkaz na vykonanie pracovnej cesty);

- počas trvania pracovnej cesty má zamestnanec pracovné podmienky, dohodnuté u svojho slovenského zamestnávateľa, t.j. výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve;

- nejde o cezhraničné poskytovanie služieb.

Zdanenie

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. (ZDP) predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.


Zamestnávateľ môže dohodnúť napr. v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve aj nepovinné (dobrovoľné) cestovné náhrady, ale tieto sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. To znamená, že cestovné náhrady vyplatené zamestnancovi vo vyššej sume (nenárokové cestovné náhrady) zamestnávateľ pripočíta zamestnancovi k zdaniteľnému príjmu zo závislej činnosti a zdaní preddavkom na daň v úhrne jeho mesačných príjmov. Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patria podľa zákona o CN tieto nárokové cestovné náhrady:

- náhrada preukázaných cestovných výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. a) § 7, § 15 -cestovné lístky, letenky,ležadlá,..... ];

- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b) - na ubytovanie zákon o CN neustanovuje limity a nemôže ich určiť ani zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise. Zamestnávateľ však môže ovplyvniť sumu výdavku na ubytovanie tým, že zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečí.);

- náhrada potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d) - napr. poplatok za telefón, za použitie internetu, vstupné na výstavu, poplatok za použitie garáže, za parkovanie,  za výmenu šekov,  za diaľnicu.....];

- poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1 – ide len o poistenie liečebných nákladov, teda nie celkové tzv. cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistenia);

- povinné alebo odporúčané očkovanie [§ 11a) – ak je zahraničná pracovná cesta vykonávaná do tropických oblastí alebo do inak zdravotne znevýhodnených oblastí a očkovanie do týchto oblastí je povinné alebo odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.];

- náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12);

- stravné (§ 13 - pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné, tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste a ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne).

Počas zahraničnej pracovnej cesty sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy SR (ZDP, Zákonník práce, zákon o CN, zákony o zdravotnom a sociálnom poistení.....).

► Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb (§ 5 ods. 4 Zákonníka práce) je jeho cezhraničné:

  • - vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah;
  • - vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Vyslanie zamestnanca znamená napr. to, že:

  • - je podmienené jeho súhlasom, resp. dohodou o vyslaní (Podľa § 5 ods. 12 ZP domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ na základe písomnej dohody. Dohoda musí obsahovať najmä deň začatia a skončenia vyslania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania, mzdové podmienky počas vyslania.);
  • - ide o cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby;
  • - zamestnávateľ je povinný zamestnancovi zabezpečiť pracovné podmienky tzv. tvrdého jadra, resp. výhodnejšie pre zamestnanca (zväčša v prípade zamestnancov vyslaných z územia SR pracovné podmienky štátu hostiteľského zamestnávateľa).


Podmienky štátu, do ktorého je zamestnanec vysielaný, tvoria tzv. tvrdé jadro, ktoré je ustanovené v článku 3 smernice č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Ide o ustanovenia upravujúce:

  • - dĺžku pracovného času a odpočinok,
  • - dĺžku dovolenky,
  • - minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
  • - bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  • - pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
  • - rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie.

Podľa tejto smernice v rámci poskytovania služieb sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby podniky bez ohľadu na právo, ktorým sa riadia ich zamestnanecké vzťahy, zaručili vyslaným zamestnancom na území členských štátov presne vymedzené pracovné podmienky.

Zdanenie

Ak je zamestnanec daňovým rezidentom SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR), zdaňuje u slovenského správcu dane svoje celosvetové príjmy. Krajinu, v ktorej je alebo sa stal vyslaný zamestnanec daňovým rezidentom, je potrebné určiť podľa podmienok zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie, ktorý je potrebný rozriešiť pomocou (zväčša) článku 4 príslušnej zmluvy, kde sú postupne uvedené kritériá na určenie daňovej rezidencie, keď sa posudzuje okrem časového hľadiska napr. stály byt, stredisko životných záujmov.... Avšak vo všeobecnosti možno z časového hľadiska (zdržiavania sa) v príslušnom štáte povedať, že:

  • za daňového rezidenta príslušného štátu je daňovník zvyčajne považovaný v tej krajine, kde sa zdržiava viac ako 6 mesiacov (183 dní);

  • ak sa zdržiava v inej krajine menej ako vyššie uvedené obdobie, zostáva spravidla daňovým rezidentom v „domovskom štáte” (SR).

Podľa § 32 ZDP daňovník, ktorému v zdaňovacom období plynuli príjmy zo zdrojov v zahraničí, podáva daňové priznania, teda nemožno mu vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Sociálne poistenie

Sociálne poisteniepre vyslaných zamestnancov upravuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („nariadenie”) a nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia.

Výnimka z pravidla lex loci laboris (keď zamestnanec, ktorý je slovenským zamestnávateľom vyslaný do iného členského štátu, bude aj naďalej poistencom SP) platí pre vyslaných pracovníkov, za podmienok, že:

  • - trvanie výkonu práce vyslaného zamestnanca nepresiahne 24 mesiacov a
  • - tento zamestnanec nie je vyslaný za účelom nahradenia inej osoby.


O uplatnenie inštitútu vyslania musí zamestnávateľ požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne (SP). Pred vyslaním je potrebné podaním žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie členského štátu EÚ zabezpečiť vystavenie formuláru A1, ktoré vydá SP. Ak sú podmienky vyslania splnené, SP formulár PD A1 vystaví a zamestnanec môže zostať naďalej v domácom systéme sociálneho zabezpečenia. (Najviac 2 roky - po uplynutí tejto doby je možné zostať pracovať na území členského štátu, ale už vzniká povinnosť zahlásiť sa do miestneho systému sociálneho zabezpečenia a

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: