Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 96 Pracovná pohotovosť

16.4.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.3.3 Komentár k ZP § 96 Pracovná pohotovosť

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


§ 96

Pracovná pohotovosť

(1) Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

(2) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.

(3) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

(4) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

(5) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

(6) Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.

(7) Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

(8) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť podľa odseku 7.

 
 

K § 96: [Pracovná pohotovosť]


Pracovná pohotovosť je čas určený zamestnávateľom alebo so zamestnávateľom dohodnutý, po ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce.

Pracovná pohotovosť sa môže nariadiť alebo dohodnúť len v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh. Možné je nariadenie pracovnej pohotovosti alebo jej dohodnutie. Ide o obdobie mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času.


Napr. určený pracovný čas je pondelok - piatok od 6:00 do 14:00. Zamestnancovi sa určí pracovná pohotovosť v pondelok a utorok od 14:00 do 16:00 (keby niekto nenastúpil z druhej zmeny, aby zamestnávateľ mal čas zohnať náhradu). V danom prípade ide o určenie mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas.

Uvedené zaväzuje zamestnanca:

  1. zdržiavať sa na určitom (nariadenom, dohodnutom) mieste (nielen na dohodnutom mieste ako uvádza ZP, pretože pri pracovnej pohotovosti nariadenej zamestnávateľom sa miesto nedohaduje, ale určí ho zamestnávateľ),
  2. na tomto mieste sa zdržiavať po určený (nariadený alebo dohodnutý) čas,
  3. byť pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

a) pracovná pohotovosť na pracovisku


Do tejto klasifikácie podstatne zasiahla judikatúra Súdneho dvora EÚ (prípady SIMAP, Jaeger, Dellas, Pfeiffer, Vorel - výklad smernice 2003/88/ES). Platí, že čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Sem patrí aj prípad lekára, ktorý využíva napr. lôžko na odpočinok. Pracovnú pohotovosť vykonávanú na pracovisku je potrebné klasifikovať ako pracovný čas.

V prípade Vorel (prípad českej nemocnice v Českom Krumlove) Súdny dvor EÚ zopakoval, že smernica upravuje len otázky pracovného času, nie mzdové nároky s tým spojené, t.j. pracovná pohotovosť môže byť odmeňovaná inak ako pracovný čas.

Prvá možnosť: mzda za pracovnú pohotovosť

Z tohto hľadiska za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdynajmenej však vo výške minimálnej mzdy.

Druhá možnosť: pracovné voľno

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi:

1. mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdynajmenej však vo výške minimálnej mzdy,

2. a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna.

Za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

b) pracovná pohotovosť mimo pracoviska

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti (otázka znie, či sa to môže týkať aj nariadeného miesta). Táto sa nezapočítava do pracovného času (je to doba odpočinku).

Náhrada za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20% minimálnej mzdy.

c) premena pracovnej pohotovosti na prácu nadčas

Zákonník práce v § 96 ods. 6 uvádza, že „čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.” Uvedené ustanovenie nie je úplne presné, pretože buď je zamestnanec pripravený na výkon práce (pracovná pohotovosť) alebo pracuje (pracovný čas, práca nadčas)

O nadčas ide preto, pretože ide o obdobie mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času (obdobie nad určený čas = nadčas).

Pracovná pohotovosť (teda „pripravenosť na výkon práce”) sa môže zmeniť na výkon práce, a teda v zmysle ZP na výkon práce nadčas.

Rozsah pracovnej pohotovosti

a) nariadená pracovná pohotovosť

Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku.

b) dohodnutá pracovná pohotovosť

Nad rozsah osem hodín v týždni a 100 hodín v kalendárnom roku je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom. Tento čas síce ZP neobmedzuje, ale v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku sa táto považuje za pracovný čas (ktorý je v rámci týždňa limitovaný) a výkon práce je považovaný za prácu nadčas (ktorá je tiež limitovaná). Novela č. 257/2011 Z. z. od 1.9.2011 v § 96 ods. 8 zavádza možnosť, podľa ktorej v kolektívnej zmluve možno dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť podľa § 96 ods. 7 (t.j. určenie maximálneho rozsahu dohodnutých hodín pracovnej pohotovosti).


Dňa 30.10. dôjde ku zmene letného času na zimný. Zamestnávateľ zamestnancovi nariadi pohotovosť mimo pracoviska (doma) v čase od 23:00 do

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: